Prudké jarné topenie snehu v Nízkych Tatrách prebúdza mrazivý fenomén, pri ktorom sa horské potoky v Demänovskej doline sfarbujú do sýto červena.
S príchodom jari a prudkým topením snehu v našich veľhorách sa v hĺbkach slovenského podzemia prebúdza úkaz, ktorý po stáročia naháňal strach aj tým najodvážnejším horalom.
V oblasti Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách sa totiž pravidelne odohráva fascinujúce divadlo, kedy sa inokedy krištáľovo čisté horské potoky v priebehu niekoľkých hodín premenia na sýtočervené rieky pripomínajúce prúd krvi.
Tento mrazivý vizuálny efekt vyvolával v minulosti vlnu konšpirácií a ľudových povier, podľa ktorých išlo o krv samotnej zeme, predzvesť ničivej vojny alebo trest vyššej moci za hriechy miestnych obyvateľov.
Starí otcovia varovali, že ak sa voda v marci či apríli sfarbí dočervena, príroda žiada obetu a úroda v danom roku bude poznačená nešťastím. Moderná veda však pre tento „hororový“ úkaz našla oveľa racionálnejšie, hoci nemenej zaujímavé vysvetlenie.
Masívne jarné vody, ktoré sa pod tlakom valia cez zložité jaskynné systémy a krasové trhliny, dokážu vo vnútri masívu vyplaviť ložiská tzv. terra rossy, teda červenej hliny bohatej na oxidy železa.
Tieto sedimenty, ukryté hlboko v útrobách vápencových skál, sa zmiešajú s dravým prúdom a vyvierajú na povrch v podobe kalnej, krvavo sfarbenej tekutiny.
Hoci dnes už vieme, že za týmto javom nestoja nadprirodzené bytosti ani krvavé kliatby, pohľad na červený potok vytekajúci priamo z tlamy tmavej jaskyne stále vyvoláva rešpekt a pripomína nám, že slovenské podzemie ukrýva tajomstvá, ktoré dokážu aj v 21. storočí dokonale oklamať naše zmysly a oživiť staré legendy o sile jarnej prírody.