Ktoré krajiny sú najmenej pripravené na zmenu klímy? Budete prekvapení

Klimatické zmeny postupujú čoraz rýchlejšie. Značná časť klimatológov tvrdí, že Parížska dohoda, ktorá mala obmedziť nárast priemernej globálnej teploty vzduchu na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, už nie je dosiahnuteľná.

Vedci z Oxfordskej univerzity analyzovali, či je svet pripravený na zmenu klímy z hľadiska dostupnosti chladiacich systémov. Štúdia publikovaná v časopise Nature Sustainability ukazuje, že v mnohých krajinách to môže byť problém.

Najhoršie pripravené krajiny

Takmer celá severná Európa nie je pripravená na častejšie horúčavy. Extrémna tepelná záťaž môže jej obyvateľov vážne ohroziť.

Vedci na základe globálneho klimatického modelu a údajov z rokov 2006 až 2016 odhadli ročné zmeny v CDD (Cooling Degree Days). Je to indikátor, ktorý umožňuje študovať rozsah otepľovania a určiť súvisiacu potrebu chladenia.

„Zmapovali sme ročné hodnoty CDD ​​a dostali sme zoznam krajín, ktoré budú najviac postihnuté oteplením od 1,5 stupňa C do 2,0 °C. Rozdelili sme ich na tie, ktoré oteplenie zasiahne absolútnym spôsobom, a tie, kde dopyt po chladiacich systémoch," napísali vedci z Oxfordu.

Následky nezaslúžene ponesie Afrika

Najhoršie sú na tom africké krajiny: Stredoafrická republika, Burkina Faso, Mali, Sudán, Nigéria a Kongo. Na celom kontinente totiž vysoké teploty vzduchu a s tým spojené následky sťažia bežný život.

„Tieto podmienky budú ďalej brzdiť sociálno-ekonomický rozvoj kontinentu a energetické siete,“ vysvetlila Radhika Khosla, spoluautorka štúdie. „Je to tiež jasný náznak toho, že Afrika nesie bremeno problému, ktorý nevytvorila, čo by malo posilniť výzvy na klimatickú spravodlivosť."

Zvýšený dopyt po klimatizáciách

Britskí vedci tiež zostavili zoznam 50 krajín, ktoré zvýšia dopyt po chladiacich systémoch, pretože historicky nie sú na vysoké teploty vôbec pripravené. V prvej desiatke sú: Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rakúsko, Kanada, Dánsko, Nový Zéland a Belgicko.

Z týchto krajín sú je až 8 z Európy a mnohé z oblasti globálneho severu. Časť problému spočíva v tom, že budovy v mnohých častiach severnej Európy sú navrhnuté tak, aby vás v zime udržovali v teple a v letných mesiacoch nechladili. Autori štúdie ich prirovnávajú k „skleníkom“ bez poriadnej ochrany pred slnkom a prirodzených vetracích systémov.

„Krajiny severnej Európy sa musia prispôsobiť rýchlejšie ako zvyšok sveta,“ vysvetlila Nicole Miranda, autorka štúdie.