Kvalita vzduchu sa v Európe zlepšuje, no nie všade. Ako je na tom Slovensko?

Znečistenie ovzdušia je aj naďalej najväčším environmentálnym zdravotným rizikom v Európe. Hoci sa kvalita vzduchu v mnohých krajinách zlepšuje, odborníci upozorňujú, že tempo poklesu emisií sa spomaľuje a pri niektorých látkach sa zastavilo úplne.

 Vyplýva to zo Správy o životnom prostredí v Európe 2025, ktorú Európska environmentálna agentúra (EEA) publikovala koncom septembra.

Výrazný pokrok, ale aj rastúce výzvy

Vďaka dlhoročným európskym, národným a lokálnym opatreniam sa podarilo znížiť koncentrácie viacerých znečisťujúcich látok, najmä jemných prachových častíc PM2,5. Tento pokles sa odrazil aj na zdraví obyvateľov: počet úmrtí spôsobených vystavením PM2,5 nad odporúčaniami WHO klesol medzi rokmi 2005 a 2022 až o 45 %.

Napriek výraznému zlepšeniu však znečistené ovzdušie každoročne spôsobuje približne 200-tisíc predčasných úmrtí v EÚ a zostáva faktorom, ktorý významne ovplyvňuje kvalitu života.

Nové európske limity a povinnosti monitorovania

EÚ prijala v roku 2024 novú smernicu o kvalite okolitého ovzdušia. Tá stanovuje prísnejšie limity pre rok 2030 a zároveň zavádza povinnosť monitorovať nové typy znečisťujúcich látok, vrátane ultrajemných častíc, amoniaku a čierneho uhlíka. Monitorovanie týchto látok musí byť zavedené najneskôr do decembra 2026.

Cieľ EÚ v rámci Akčného plánu pre nulové znečistenie je ambiciózny: znížiť úmrtnosť spôsobenú PM2,5 o 55 % oproti roku 2005. Z doterajších trendov vyplýva, že cieľ je dosiahnuteľný, no bude si vyžadovať prísne dodržiavanie nastolených pravidiel v oblasti ovzdušia, klímy aj energetiky.

Prognózy do roku 2030 a 2050

Aktuálne modely ukazujú, že bez dodatočných opatrení bude až 15 % populácie EÚ vystavených koncentráciám PM2,5 nad novými limitmi pre rok 2030 a približne 28 % populácie bude žiť v oblastiach prekračujúcich limity pre oxid dusičitý (NO₂).

Dlhodobé projekcie do roku 2050 zároveň naznačujú, že ani o dve dekády nebudú v celej Európe splnené odporúčané úrovne WHO – najmä pokiaľ ide o PM2,5. Znečistenie ovzdušia tak zostane významnou zdravotnou záťažou najmä v priemyselných a hustejšie osídlených regiónoch.

Čo znamenajú tieto trendy pre Slovensko?

Slovensko sa dlhodobo borí s problémami najmä v oblastiach zimného vykurovania tuhými palivami v obciach a menších mestách, ale aj dopravy vo veľkých aglomeráciách a priameho priemyselného znečistenia v niektorých regiónoch.

Aj keď sa kvalita vzduchu zlepšuje, problémové sú najmä obdobia inverzií a zimné mesiace, keď hodnoty PM2,5 a PM10 najčastejšie prekračujú odporúčania WHO. Slovensko tak patrí medzi krajiny, kde bude na dosiahnutie cieľov do roku 2030 potrebné prijať ďalšie opatrenia – od ekologizácie dopravy až po modernizáciu vykurovania.

Európa zaznamenáva viditeľný pokrok v kvalite ovzdušia, no výzvy pretrvávajú. Zdravotné riziká spojené so znečistením vzduchu zostávajú významné a prognózy ukazujú, že bez dodatočných krokov nebude možné dosiahnuť všetky vytýčené ciele. Slovensko na tom nie je najhoršie, no zároveň nepatrí medzi lídrov – potenciál na zlepšenie je výrazný.