Okysľovanie svetových oceánov dosiahlo nebezpečnú úroveň a vedci upozorňujú na reťazové dôsledky pre celý morský ekosystém. Ľudstvo pritom prekročilo už sedem z deviatich tzv. planetárnych hraníc.
Podľa najnovšej správy medzinárodného vedeckého tímu dosiahlo okysľovanie svetových oceánov úroveň, ktorú vedci označujú ako prekročenie planetárnej hranice.
Ide o vážny signál, že stabilita jedného z najdôležitejších ekosystémov na Zemi je v ohrození. Koncept planetárnych hraníc definuje deväť kľúčových procesov, ktoré udržiavajú život na Zemi v bezpečných medziach.
Podľa vedcov už bolo prekročených sedem z deviatich hraníc — okrem klimatických zmien či straty biodiverzity teraz pribudlo aj okysľovanie oceánov.
Hlavnou príčinou okysľovania je nadmerná produkcia oxidu uhličitého z fosílnych palív. Oceány absorbujú približne 25 % ľudských emisií CO₂, pričom tento plyn reaguje s vodou a mení sa na kyselinu uhličitú.
To znižuje pH morskej vody a mení chemické podmienky, na ktoré sú mnohé organizmy citlivé. V oceánoch žije množstvo drobných tvorov – mušle či koraly – ktoré sú základom potravinového reťazca.
„Ak sa ich zdravie naruší, následky pocítia ryby aj ikonické morské cicavce,“ vysvetľuje Albert Norström zo Štokholmskej univerzity.
Podľa neho ide o kaskádový efekt, ktorý môže zasiahnuť celý morský ekosystém a napokon aj potravinovú bezpečnosť ľudí.
Zo spomínaných deviatich planetárnych hraníc zostávajú zatiaľ dve v bezpečných medziach.
Ide o stav ozónovej vrstvy, ktorá sa vďaka Montrealskému protokolu postupne zotavuje, a znečistenie ovzdušia aerosólmi, ktoré je v niektorých regiónoch kritické, no globálne ešte neprekročilo hranicu.
Vedci v tom vidia nádej, že aj pri iných problémoch môžu medzinárodné dohody a spoločné opatrenia priniesť výsledky.
Podľa nových hodnotení je už 40 % povrchových oceánskych vôd a dokonca 60 % hlbších vôd do 200 metrov prekyslených nad bezpečný limit.
To ohrozuje nielen koralové útesy a rybolov, ale aj schopnosť oceánov ďalej pohlcovať oxid uhličitý z atmosféry.
Ak sa situácia nezmení, môže sa jeden z najdôležitejších stabilizačných mechanizmov klímy premeniť na zdroj ďalšej nestability. To by malo vážne dôsledky nielen pre oceány, ale pre celú planétu.