Rok 2025 sa zatiaľ zapisuje do histórie ako najteplejší vôbec a to s teplotami o 1,7 °C vyššími ako v predindustriálnej ére. Mnohí klimatológovia očakávali, že prechod k prirodzenému ochladzovaciemu javu La Niña prinesie aspoň mierne zmiernenie globálneho otepľovania. To sa však nestalo a tohtoročné počasie tak môže byť extrémne.
Čísla za posledné mesiace naznačujú hrozivú skutočnosť a to, že ľudská činnosť a otepľovanie oceánov teraz prevažujú nad prirodzenými klimatickými cyklami. Mnohí sa „spoliehali" na jav La Niña, že nám pomôže zmierniť klimatické zmeny. To sa však nestalo a rok 2025 môže byť už „odpísaný".
La Niña je súčasťou klimatického cyklu známeho ako El Niño – južná oscilácia (ENSO) Tento cyklus ovplyvňuje teploty oceánov aj atmosférické prúdenie, čo má ďalekosiahle dopady na počasie po celom svete.
Historicky La Niña pomáhala podľa The Conversation znižovať globálnu teplotu o niekoľko desatín stupňa Celzia, čo poskytovalo krátkodobé ochladenie aj v období rastúcich emisií skleníkových plynov. V roku 2024 však prechod od stredne silného El Niña k slabej La Niñe neviedol k žiadnemu znateľnému ochladeniu.
Každý ENSO cyklus je odlišný, ale posledné roky priniesli výnimočné udalosti. Po neobvykle dlhej „trojitej“ La Niñe v rokoch 2020 – 2023 nasledoval El Niño v roku 2023, ktorý však nebol taký silný, ako by sa dalo očakávať. Teraz sa klíma presunula späť do fázy La Niña, ale tentoraz jej ochladzovací efekt nestačí na kompenzáciu rekordne teplých oceánov.
Odborníci sa domnievajú, že antropogénne otepľovanie oceánov sa zrýchľuje, čo znamená, že každý rok prináša čoraz vyššie teploty. Aj počas obdobia La Niña, kedy je rovníkové východné Tichomorie chladnejšie ako obvykle, zostávajú ostatné oceány mimoriadne teplé.
Ďalším faktorom prispievajúcim k otepľovaniu je neustály rast emisií skleníkových plynov. Počas El Niña dochádza k obmedzeniu absorpcie uhlíka na súši, pretože sucho v Južnej Amerike a ďalších oblastiach bráni rastu rastlín, zatiaľ čo rozklad organickej hmoty uvoľňuje viac CO₂. La Niña obvykle tento proces obracia, zvyšuje zrážky a podporuje rast vegetácie, čo vedie k dočasnému poklesu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére.
V roku 2011, počas silnej La Niñy, napríklad napršalo na austrálsky kontinent a Južnú Ameriku toľko vody, že globálna hladina morí na niekoľko mesiacov poklesla. Tentokrát však podobný efekt nenastal a množstvo oxidu uhličitého v atmosfére naďalej stúpa rekordným tempom.
Napriek tomu, že sa klimatické podmienky môžu meniť v krátkodobom horizonte, celkový trend globálneho otepľovania je jasný. Január 2025 priniesol neobvykle vysoké teploty v rozsiahlych oblastiach Európy, Kanady a Sibíri, kde teploty presahovali normál až o 7 °C. Nadpriemerné teploty boli aj v Južnej Amerike, Afrike, Austrálii a Antarktíde.
Teplé oceány a nedostatok extrémneho chladu v polárnych oblastiach prispeli k nebývalo teplému štartu roku 2025. Hoci jedna rekordne teplá zima nemusí byť sama o sebe dôvodom na paniku, ukazuje, že prirodzené klimatické cykly, ako La Niña, už nemusia byť schopné dočasne mierniť rastúce globálne teploty.
Rok 2025 je ďalším dôkazom, že prirodzené ochladzovacie mechanizmy už nefungujú tak, ako kedysi – a že globálne otepľovanie postupuje rýchlejšie, než sme si predtým mysleli.