Tohtoročná zima bude iná, než sme zvyknutí. Fenomén La Niña už teraz zamiešava karty a prináša Európe nezvyčajný scenár. Aká bude tohtoročná zima?
Zima môže mať rôzne podoby. Niekedy nás prekvapí miernymi teplotami a dažďom, inokedy udrie silnými mrazmi a snehovými búrkami.
Tentoraz sa však do hry zapája jav, ktorý dokáže zmeniť zaužívané očakávania naruby – La Niña. Tento oceánsko-atmosférický fenomén súvisiaci s ochladzovaním vôd v Tichom oceáne pripravuje Európe aj svetu poriadne dramatický scenár.
La Niña je súčasťou cyklu ENSO (južná oscilácia), ktorý má vplyv na počasie na celej planéte. Ide o jav, keď sa posilnia pasátové vetry a z hlbín oceánu sa vytlačí studená voda na povrch. Výsledkom je pokles teploty o niekoľko stupňov. Podobné situácie zažili obyvatelia planéty napríklad v rokoch 1988–1989, keď sa vody pri pobreží Peru a Ekvádoru ochladili až o 4 °C.
Podľa portálu Severe Weather práve tento jav môže zamiešať karty nadchádzajúcej zimy. Kým Severnú Ameriku čakajú výrazné mrazy a snehové búrky, Európa pocíti dopady skôr nepriamo.
Aktuálne dáta naznačujú, že november aj december budú na väčšine územia Európy pomerne suché. Snehové úhrny majú byť nižšie ako zvyčajne a pravdepodobnosť bielych Vianoc sa opäť znižuje.
Kým staršie generácie si pamätajú sviatky pod bielou prikrývkou, tento rok bude skôr pochmúrny a daždivý. Snehovú nádielku si udrží najmä Škandinávia, zatiaľ čo južné časti Spojeného kráľovstva môžu prekvapiť krátke, ale intenzívne snehové zrážky.
Skutočná zima má do strednej Európy doraziť až v januári 2026. Vysoký tlak nad severom kontinentu umožní prenikaniu arktického vzduchu až na juh, čo prinesie prudké mrazy a sneženie.
Do predpovede ešte môže zasiahnuť polárny vír. Ide o mohutnú zónu nízkeho tlaku, ktorá obieha nad Arktídou a drží studený vzduch na severe. Ak sa tento systém naruší, môže to mať globálne dôsledky.
Podľa výskumov MIT a Atmospheric and Environmental Research je stabilita polárneho víru čoraz častejšie narúšaná. Dôvodom je paradoxne aj globálne otepľovanie, ktoré v určitých vrstvách atmosféry spôsobuje ochladzovanie Arktídy. To vedie k rozpadu víru a úniku mrazivého vzduchu na juh.
Následky sú extrémne: silné snehové víchrice, husté sneženie a mrazy, ktoré sa môžu podobať sibírskym. Príkladom je rok 2021, keď sa Texas a Oklahoma premenili na ľadové väzenie a škody presiahli miliardu dolárov.
Ak sa podobný scenár zopakuje, Európa vrátane Slovenska môže zažiť zimu, ktorá bude omnoho nevyspytateľnejšia, než si dnes vieme predstaviť.