Ľadovcový paradox: Tento ľadovec rastie, kým iné miznú

Hoci prognózy naznačujú, že do roku 2100 tisíce ľadovcov na svete navždy zmiznú, v pohorí Pamír v Tadžikistane možno pozorovať takmer ojedinelú výnimku.

V tomto pohorí totiž niektoré ľadovce nielenže odolávajú topeniu, ale dokonca vykazujú mierny nárast hmotnosti. 

To podnietilo medzinárodný tím vedený Japoncom Jošinori Iizukom z Univerzity v Hokkaide spolu s Nadáciou Ice Memory Foundation a Švajčiarskym polárnym inštitútom k vykonaniu výskumu „Pamir Project“.

Aký jav stojí za ľadovcovým paradoxom?

V rámci výskumu z ľadovcovej čiapky Kon-Čukurbaši, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 5 810 metrov, extrahovali dve 105 metrov dlhé ľadové jadrá a analyzovali ich, na základe čoho pochopili atmosférické mechanizmy, ktoré zabezpečili stabilitu a rast ľadovca v tejto oblasti, na rozdiel od toho, čo sa deje vo zvyšku severnej pologule. 

Hlavné hypotézy poukazujú na nárast zrážok v regióne, paradoxne umocnený samotnou zmenou klímy – teplejšia atmosféra si tu zachováva viac vlhkosti a môže zintenzívniť sneženie vo vysokých nadmorských výškach, čo podporuje hromadenie snehu, ktorý sa potom mení na ľad.

Možným dôvodom by mohla byť aj vlhkosť spojená s poľnohospodárskym využívaním vody v južných oblastiach, ktorá sa v priebehu rokov postupne zvyšovala.

Táto výnimka vyniká ešte viac v porovnaní s inými prípadmi, často označovanými za „anomálne“, akými je ľadovec Perito Moreno v Patagónii, ktorý bol dlho považovaný za stabilný alebo dokonca postupujúci, ale v posledných rokoch začal vykazovať jasné známky ústupu a straty hrúbky.

Analýzou štruktúry, hustoty a zloženia ľadových štítov, ktoré si zachovali charakteristiky atmosféry až do doby pred 10 000 rokmi, sa výskumníci snažia priamo overiť fyzikálne mechanizmy tohto odporu v nádeji, že ich pochopenie môže poskytnúť užitočné informácie na spomalenie úbytku ľadovcov v iných oblastiach planéty, ktoré miznú zrýchľujúcim sa tempom.