Leto 2025 sa zapíše do histórie ako jedno z najhorúcejších, aké Európa zažila. Teplotné analýzy ukazujú, že veľká časť kontinentu čelila výrazným teplotným odchýlkam, ktoré priniesli rekordy a vážne dôsledky pre obyvateľstvo, prírodu aj ekonomiku.
Podľa údajov odborníkov bolo viac než 80 % Európy teplejšie oproti dlhodobému priemeru z rokov 1991–2020. Najvýraznejšie anomálie sa objavili v západnej Európe a na Balkáne, kde teploty často prevyšovali normál o 2 až 3 °C.
Len niektoré časti severovýchodu kontinentu sa priblížili bežným hodnotám. To ukazuje, že otepľovanie sa neprejavuje všade rovnako.
K mimoriadnemu charakteru tohto leta prispela kombinácia viacerých faktorov. Nad kontinentom sa opakovane udržiavali tlakové výše, ktoré blokovali príchod chladnejších prúdov. Svoje zohrali aj nezvyčajne teplé moria a prísun vzduchu zo subtropických oblastí. Výsledkom boli dlhé a časté vlny horúčav, ktoré zasiahli veľké časti Európy.
Na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzsku a na Britských ostrovoch sa prejavila kombinácia slabého vetra, vysušených pôd a častých tropických nocí. Tie spôsobili, že extrémne teploty boli ešte výraznejšie a obyvateľstvo malo len málo príležitostí na úľavu. Na Balkáne sa situácia zhoršovala prúdením horúceho vzduchu od východného Stredomoria, čo podporovalo opakované teplotné špičky.
Rekordy padali v mnohých štátoch. Spojené kráľovstvo zaznamenalo najteplejšie leto vo svojej histórii meraní. Informovali sme vás o tom aj v tomto článku.
Španielsko a Portugalsko hlásili najteplejšiu sezónu vôbec, pričom obrovským problémom bol nedostatok vody. V niektorých balkánskych krajinách sa leto 2025 zaradilo medzi tri až štyri najteplejšie v dejinách. Výnimočný bol aj prípad Turecka, kde sa po prvýkrát v histórii namerali hodnoty presahujúce +50 °C.
Dlhodobé horúčavy sa premietli aj do každodenného života. V mestách pribúdali prípady zdravotných problémov súvisiacich s teplom, najmä u starších ľudí. Poľnohospodári čelili problémom s úrodou a zvýšeným nárokom na zavlažovanie. Energetické siete boli pod tlakom kvôli rekordnej spotrebe elektriny na chladenie. Suché pôdy a rozpálené lesy zároveň zvyšovali riziko požiarov, zatiaľ čo nezvyčajne teplé moria mali negatívny vplyv na morské ekosystémy.
Leto 2025 je aj výstrahou do budúcnosti. Ukázalo, že horúčavy už nie sú len o krátkych a izolovaných epizódach, ale o dlhých sekvenciách extrémne teplého počasia. Navyše, sezóna sa predlžuje – vysoké teploty sa objavujú už na prelome júna a pretrvávajú až do septembra.
Rozdiely medzi jednotlivými regiónmi naznačujú, že Európa bude musieť hľadať lokálne prispôsobené riešenia. Zatiaľ čo niektoré oblasti budú čeliť extrémnemu suchu a horúčavám, inde môže byť situácia miernejšia. Spoločným menovateľom však zostáva rastúci tlak na obyvateľov, prírodu aj infraštruktúru.