Leto nám dáva zbohom a v nedeľu sa začína meteorologická JESEŇ. Čím sa líši od astronomickej?
Dnes je v kalendári posledný augustový deň, čo znamená, že meteorologické leto sa týmto dňom končí.
Dnes je v kalendári posledný augustový deň, čo znamená, že meteorologické leto sa týmto dňom končí. Zajtra nastáva v poradí ďalšie ročné obdobie − jeseň.
Dnes sa nám končí leto z meteorologického hľadiska a zajtra začína jeseň. Počasie nám síce jeseň ani zďaleka nepripomína, no dátumy v kalendári nepustia. V nedeľu nastáva prvý jesenný deň v roku!
Počnúc prvým septembrom sa nám začína meteorologická jeseň. Prečo máme ročné obdobia meteorologické aj astronomické? Mnohí však nerozumejú, prečo máme meteorologické aj astronomické ročné obdobia. Pokúsime sa vám to priblížiť v nasledujúcich riadkoch.
Čo je to meteorologické ročné obdobie?
Meteorologické ročné obdobia neboli definované, aby nejakým spôsobom mýlili ľudí, no poukazujú na dominantný charakter počasia počas určitého časového sledu v roku.
Už v škôlkach sme sa učili, že poznáme 4 ročné obdobia, a to jar, leto, jeseň a zimu. Učili sme sa takisto, že každé obdobie trvá 3 mesiace.
Zimné mesiace sú december, január, február, jarné mesiace sú marec, apríl a máj, letné mesiace sú jún, júl a august a jesenné mesiace sú september, október a november. Práve takto sú definované ročné obdobia meteorologické.
Zatiaľ čo meteorologické ročné obdobia poukazujú na ročný chod dennej teploty, astronomické ročné obdobia poukazujú na postavenie Zeme vo vzťahu k Slnku, a to je hlavný rozdiel v chápaní meteorologického a astronomického ročného obdobia.
Pripomeňme si, že astronomická jar – začína jarnou rovnodennosťou, okolo 20. marca, astronomické leto – začína letným slnovratom, okolo 21. júna, astronomická jeseň – začína jesennou rovnodennosťou, okolo 23. septembra, a astronomická zima – začína zimným slnovratom, okolo 21. decembra.
