Lietajúca „vata“ je veľkým nepriateľom pre alergikov: Pozor na tieto neviditeľné pasce!
Aj keď na prvý pohľad pôsobí nevinne, lietajúca „vata“ v ovzduší skrýva nebezpečný spúšťač.
Aj keď na prvý pohľad pôsobí nevinne, lietajúca „vata“ v ovzduší skrýva nebezpečný spúšťač. Tieto chumáčiky totiž prenášajú peľ silne alergizujúcich tráv a spôsobujú mechanické podráždenie očí a dýchacích ciest.
Májové dni prinášajú okrem nepriaznivého počasia, ktoré aktuálne prevláda na našom území, aj nepríjemnosti pre alergikov. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) varuje, že tzv. lietajúca „vata“ – semená topoľov a vŕb, ktoré vírivo poletujú ovzduším, bývajú nosičmi silne alergizujúcich peľových zŕn tráv. Hoci samy o sebe nie sú alergénne, môžu výrazne zhoršiť zdravotný stav citlivých osôb.
Zdravotné problémy
„Tieto lietajúce semienka, známe ako topoľová vata, síce nemajú samy o sebe alergiologický význam, no v peľovej sezóne fungujú ako dopravný prostriedok pre peľ tráv, ktorý patrí medzi najvýraznejšie alergény,“ vysvetlila Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Okrem toho, že tieto chumáčiky môžu mechanicky dráždiť oči a dýchacie cesty, májové vetry podľa ÚVZ do ovzdušia rozfúkavajú aj veľké množstvo peľových zŕn z ihličnanov z čeľade borovicovitých. Tie sa často uvoľňujú vo viditeľných žltkastých mrakoch a prispievajú k tvorbe povlakov na autách, parapetoch či mlákach.
Peľová explózia vďaka vetru aj semenným rokom
Podľa odborníkov ide o kombináciu tzv. semenných rokov – keď stromy produkujú niekoľkonásobne viac peľu – a veterných dní, ktoré umožňujú šírenie peľu na desiatky kilometrov. Vysoké koncentrácie peľu z buka, duba či ihličnanov preto môžu zasiahnuť aj oblasti, kde tieto druhy bežne nerastú.
Ďalším problémom je, že mnoho ľudí mylne považuje topoľovú vatu za samotný alergén, a tak podceňuje reálne zdroje podráždenia, ktorými sú najmä trávy a spomínané stromy. V skutočnosti však tieto chumáčiky len zviditeľňujú prítomnosť peľu vo vzduchu, ktorý by inak zostal neviditeľný – a práve preto môžu vytvárať dojem, že ide o „hlavného vinníka“ alergických reakcií.
Alergické reakcie v tomto období môžu byť intenzívnejšie – objavuje sa kýchanie, svrbenie očí, upchatý nos či kašeľ. V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k zhoršeniu astmatických ťažkostí.
Alergikom sa preto odporúča zvýšená opatrnosť – obmedziť pobyt vonku počas veterných dní, vetrať len krátko a ideálne po daždi a sledovať pravidelné peľové spravodajstvo. To zabezpečuje šesť monitorovacích staníc v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Trnave a Žiline.
