Ľudia za 200 rokov posunuli zemské póly o 1 meter. Ako sme to urobili?

Za posledných 200 rokov ľudia nenápadne posúvali samotnú os našej planéty. Keďže po celom svete boli postavené tisíce priehrad, zemské póly sa naklonili o viac ako 1 meter, ukazuje najnovšia štúdia, o ktorej informuje vedecký portál IFL Science.

Pohyb zemských pólov možno vysledovať k dvom veľkým vlnám výstavby priehrad: najprv v Severnej Amerike a Európe počas 19. a začiatku 20. storočia a potom v Ázii a východnej Afrike v druhej polovici 20. storočia.

Všetko to súvisí s rozložením hmoty a momentom zotrvačnosti planéty. V prípade Zeme sa posun hmotnosti prejavuje vo forme vody zachytenej týmito kolosálnymi priehradami. Tieto umelo vytvorené jazerá prerozdeľujú hmotu planéty a mierne posúvajú polohu pólov.

V novej štúdii vedci z Harvardskej univerzity skúmali tento fascinujúci efekt. Vedci analyzovali spolu 6 862 priehrad postavených po celom svete v rokoch 1835 až 2011 a na základe tejto podrobnej analýzy dokázali vypočítať, koľko vody sa uskladnilo v nádržiach, ako táto voda zmenila rozloženie hmoty Zeme a či stačila na posun pólov planéty.

Celkovo zistili, že výstavba priehrady posunula póly o celkovo 113 centimetrov a spôsobila pokles globálnej hladiny morí o 21 milimetrov medzi rokmi 1835 a 2011.

V 20. storočí došlo k pohybu až o 104 centimetrov, ale pohyb nebol len v jednom smere. V rokoch 1835 až 1954 vlna výstavby priehrad v Severnej Amerike a Európe posunula póly smerom k rovníku.

Počas tohto obdobia sa severný pól posunul približne o 20,5 centimetra smerom k 103. východnému poludníku, konkrétne k línii, ktorá pretína Rusko, Mongolsko a Čínu.

Po roku 1954 sa zameranie výstavby priehrad presunulo do východnej Afriky a Ázie. V dôsledku toho sa pól začal posúvať iným smerom, približne o 57 centimetrov smerom k 117. západnému poludníku, ktorý prechádza západnou časťou Severnej Ameriky a rozprestiera sa nad južným Pacifikom.

„Keďže zachytávame vodu za priehradami, nielenže odoberáme vodu z oceánov, čo vedie ku globálnemu poklesu hladiny morí, ale tiež rozdeľujeme hmotu iným spôsobom po celom svete,“ uviedla vo vyhlásení Natasha Valencic, vedúca autorka štúdie a doktorandka vied o Zemi a planetárnych vedách na Harvardskej univerzite.

Geofyzici z NASA už skôr vo svojej štúdii  uviedli, že čínska megapriehrada Tri rokliny je schopná zadržať 40 kubických kilometrov (10 biliónov galónov) vody, čo stačí na posunutie pólovej polohy Zeme približne o 2 centimetre.