Ľudstvu ostávajú posledné 3 roky. Podarí sa mu zvrátiť čierne scenáre?

Táto alarmujúca predpoveď pochádza od viac než 60 popredných klimatológov z celého sveta, ktorí zverejnili najaktuálnejšie hodnotenie stavu globálneho otepľovania. V roku 2015 sa takmer 200 krajín v Parížskej dohode zaviazalo, že sa pokúsia obmedziť globálne otepľovanie pod 1,5 °C v snahe zmierniť najhoršie dôsledky klimatickej krízy. Napriek tomu však štáty naďalej rekordne spaľujú uhlie, ropu a zemný plyn a ničia lesy, ktoré prirodzene viažu uhlík.

Klimatické zmeny už teraz zhoršujú extrémne výkyvy počasia, ako bola napríklad vlna horúčav v Spojenom kráľovstve v roku 2022, keď sa teploty vyšplhali až na +40 °C. Zároveň dochádza k rýchlemu zvyšovaniu hladín morí, čo ohrozuje milióny obyvateľov pobrežných oblastí.

Podľa profesora Piersa Forstera z Univerzity v Leedsi ide o zmeny, ktoré boli dlhodobo predpovedané. Dnes ich môžeme priamo priradiť k extrémne vysokým emisiám CO₂ a iných skleníkových plynov.

Na začiatku roka 2020 vedci odhadovali, že ľudstvo môže vypustiť už len 500 miliárd ton CO₂, ak chce mať aspoň 50 % šancu udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 °C. Do začiatku roka 2025 sa tento tzv. „uhlíkový rozpočet“ zmenšil na 130 miliárd ton, čo je dôsledok nielen rekordných emisií, ale aj presnejších vedeckých výpočtov.

Ostávajú nám posledné 3 roky

Pri súčasnom tempe emisií na úrovni približne 40 miliárd ton ročne nám zostávajú len tri roky, kým tento rozpočet úplne vyčerpáme. Aj keď prekročenie uhlíkového rozpočtu ešte neznamená okamžité presiahnutie hranice 1,5 °C, planéta by sa podľa vedcov mohla k tejto hranici priblížiť okolo roku 2030.

Minulý rok sa už celoročný priemer globálnej teploty po prvýkrát vyšplhal nad túto hranicu. Hoci jeden rok nestačí na vyhlásenie porušenia Parížskej dohody, väčšinu tohto otepľovania podľa vedcov spôsobila ľudská činnosť.

Tempo otepľovania v súčasnosti dosahuje približne 0,27 °C za desaťročie, čo je rýchlejšie než kedykoľvek predtým v geologickej histórii Zeme. Navyše sa zvyšuje aj miera tzv. energetickej nerovnováhy Zeme – teda množstvo dodatočného tepla, ktoré ostáva v klíme. Za posledné desaťročie sa tento ukazovateľ viac ako zdvojnásobil oproti 70. a 80. rokom 20. storočia a je približne o 25 % vyšší než v rokoch 2000 až 2010.

Väčšina tohto dodatočného tepla – až 90 % – sa akumuluje v oceánoch. To má nielen dopad na morský ekosystém, ale zároveň spôsobuje expanziu teplej vody a topenie ľadovcov, čo vedie k zrýchlenému rastu hladiny morí. Tá sa podľa údajov od 90. rokov zdvojnásobila a ohrozuje milióny ľudí žijúcich pri pobreží. K negatívnym trendom prispieva aj pokles ochladzujúceho účinku aerosólov v atmosfére.

Čierne scenáre sa môžu zvrátiť

Napriek vážnosti situácie autori správy tvrdia, že stále existuje nádej. Rast emisií sa spomaľuje, a to vďaka rozmachu čistých technológií. Zdôrazňujú však, že len rýchle a prísne zníženie emisií môže zabrániť najhorším scenárom. Parížska dohoda je postavená na silných vedeckých dôkazoch, že každé zvýšenie teploty nad 1,5 °C bude znamenať oveľa väčšie škody než zotrvanie pod touto hranicou.

V skutočnosti neexistuje „bezpečný“ prah – každé ďalšie otepľovanie zvyšuje intenzitu extrémnych prejavov počasia, topenia ľadu a stúpania hladín morí. Profesor Joeri Rogelj z Imperial College London upozorňuje, že zníženie emisií v najbližšom desaťročí môže zásadne ovplyvniť budúci vývoj.

Každá desatina stupňa, ktorú sa podarí udržať pod kontrolou, znamená menej utrpenia pre zraniteľné skupiny a menšie problémy pre spoločnosti na celej planéte. Je teda len nás, aký postoj k veci zaujmeme.