Mačky viac mňaukajú na mužov než na ženy. Vedci odhalili prekvapivé rozdiely v komunikácii

Mačky sú pre vedcov mimoriadne cenným objektom výskumu, a to najmä preto, že domestikácia tohto druhu má v porovnaní so psami kratšiu históriu. O to viac dokážu prezradiť o tom, ako sa proces pripútania k človeku vyvíjal. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise Ethology sa zamerala na správanie mačiek počas prvých chvíľ po návrate ich majiteľov domov. A výsledky priniesli prekvapivé zistenie – mačky mňaukajú na mužov oveľa častejšie než na ženy.

Mnohí majitelia si takýto rozdiel mohli všimnúť aj sami, no neraz ho pripisovali individuálnej povahe svojho domáceho miláčika či rôznym podmienkam v domácnosti. Tureckí vedci sa preto rozhodli overiť, či existuje všeobecnejší vzorec správania. Aby získali čo najpresnejšie dáta, sledovali približne tri desiatky mačiek priamo v ich prirodzenom prostredí – v domácnostiach, kde žijú.

Majitelia si na telo pripevnili malé kamery, ktoré zaznamenávali celý proces privítania mačky po ich príchode domov. Vedci analyzovali výlučne prvých sto sekúnd z každého záznamu a detailne sa zamerali na 22 konkrétnych prejavov správania. Patril medzi ne počet mňauknutí, pradenie, otieranie hlavy o nohu človeka, ale aj prejavy súvisiace s napätím či vyrovnávaním stresu, ako napríklad zívanie či naťahovanie.

Po vyhodnotení stoviek videí sa objavil jasný trend. Mačky mňaukali, priadli aj vydávali jemné cvrlikanie častejšie pri privítaní mužov než žien. Tento jav sa objavil bez ohľadu na plemeno mačky, jej vek či pohlavie, rovnako tak nezáležalo na veľkosti domácnosti. Priemerné čísla sú veľmi jasné: mužským majiteľom mačky venovali v prvých sto sekundách priemerne 4,3 mňauknutia, zatiaľ čo ženám len 1,8.

Výskum odhalil rozdiely v komunikácii

Rozdiel je natoľko výrazný, že ho nemožno vysvetliť náhodou. Vedci ponúkajú logické vysvetlenie: muži majú všeobecne tendenciu rozprávať sa so svojimi mačkami menej než ženy a pri kontakte s nimi bývajú menej verbálne aj menej vnímaví na drobné signály. Mačky tak zrejme používajú intenzívnejšiu hlasovú komunikáciu, aby upútali pozornosť a vyvolali reakciu.

Autori štúdie priamo uvádzajú, že hlasové prejavy sú zo strany mačiek spôsobom, ako si zabezpečiť interakciu. Ak majú skúsenosť, že mužský majiteľ na tiché signály reaguje menej, jednoducho ich zosilnia – a to práve vo forme častejšieho mňaukania. Tento prístup môžeme chápať ako prispôsobenie komunikácie podľa toho, kto stojí na druhej strane.

Zaujímavým aspektom výskumu je aj to, že mačky nevyužívajú iba jeden typ signálu. Pri privítaní kombinujú viacero foriem komunikácie – od priateľského sociálneho správania, ku ktorému patrí vztyčovanie chvosta, približovanie sa či otieranie o nohy majiteľa, až po správanie naznačujúce uvoľňovanie stresu, ako je zívanie alebo naťahovanie sa. Ide teda o prekvapivo komplexný proces, v ktorom sa mieša radosť zo stretnutia s človekom s úľavou z návratu rutinnej istoty.

Autori štúdie zdôrazňujú, že tieto výsledky rozširujú naše chápanie komunikácie medzi človekom a mačkou. Zároveň však upozorňujú na isté obmedzenia. Výskum sa uskutočnil len v jednej krajine – v Turecku – a kultúrne rozdiely v spôsobe, akým muži a ženy interagujú so zvieratami, môžu zohrávať nezanedbateľnú úlohu. Aj keď počet analyzovaných interakcií bol pomerne veľký, samotný počet domácností a mačiek zostáva relatívne nízky. Aby sa potvrdilo, či ide o univerzálny trend, bude potrebné zopakovať výskum v ďalších krajinách.

Napriek tomu ide o mimoriadne podnetné zistenie. Výskum otvára dvere k lepšiemu pochopeniu toho, ako veľmi sú mačky schopné prispôsobiť svoju komunikáciu človeku a ako detailne reagujú na naše správanie. Dokazuje, že ich mňaukanie nie je náhodné ani náhodne rozdelené medzi členov domácnosti. Je to signál, ktorý si mačky cielene volia podľa toho, komu je určený.

Pre majiteľov mačiek ide o pripomenutie, že každý prejav zvieraťa má svoj dôvod. A možno aj malú výzvu pre mužov – ak chcú, aby ich mačka mňaukala menej, možno stačí začať sa s ňou častejšie rozprávať.