Máme za sebou tragické leto. Úplne zbytočne zomrelo 16 500 ľudí

Tohtoročné meteorologické leto, teda obdobie od začiatku júna do konca augusta, bolo štvrtým najteplejším v histórii meraní v Európe. Priemerná teplota bola o 0,9 °C vyššia ako v období rokov 1990 – 2020 a v mestách bolo ešte teplejšie.

Podľa správy, ktorú v stredu zverejnili výskumníci z Grantham Institute na Imperial College London, rastúce teploty priamo ovplyvňujú počet úmrtí. Dlhodobé vystavenie spaľujúcemu teplu je spojené so zvýšeným zaťažením obehového systému, vyčerpaním z tepla a možnosťou dehydratácie. Riziko ochorenia je najvyššie u určitých skupín vrátane osôb nad 65 rokov a osôb s chronickými ochoreniami. Výpočty výskumníkov však ukazujú, že rozsah tohto javu je alarmujúco vysoký.

Porovnali vyše 800 miest

Vedci použili modely na preskúmanie vplyvu klimatických zmien na zvyšovanie teploty v európskych mestách. Analýza zahŕňala 854 miest v západnej a strednej Európe a Škandinávii. Zistili, že letné teploty v týchto mestách boli v priemere o 2,2 stupňa Celzia vyššie ako vo svete, kde ľudská činnosť nemala žiadny vplyv na teplotu.

Na základe historických údajov, ktoré ukazujú, ako takéto teploty zvyšujú úmrtnosť, tím odhadol, že v týchto mestách od júna do augusta došlo k viac ako 24 000 predčasným úmrtiam. Toto číslo potom porovnali s počtom ľudí, ktorí by zomreli vo svete, kde by teploty v dôsledku klimatických zmien nestúpli. Výsledkom bolo odhadovaných 7 900 úmrtí, čo znamená, že otepľovanie mohlo prispieť k úmrtiu najmenej 16 500 ľudí.

Výskumníci vysvetlili, že zatiaľ nemôžu porovnať svoje odhady so skutočným počtom úmrtí zaznamenaných v európskych mestách toto leto, pretože väčšina krajín zverejňuje tieto údaje neskôr. Údaje, ktoré získali, sa však ukázali ako porovnateľné s predchádzajúcimi analýzami s použitím oficiálnych štatistík.

Realita môže byť ešte horšia

Podľa výskumníkov bol najvyšší počet úmrtí pripisovaných zmene klímy zaznamenaný v Ríme (835), Aténach (630) a Paríži (409). Najvyššie percentá boli zaznamenané v Štokholme, Madride a Bratislave, kde viac ako 85 % odhadovaných letných úmrtí možno pripísať zmene klímy. Prevažná väčšina prípadov sa vyskytla u ľudí vo veku 65 rokov a starších.

„Tieto výsledky sú o to alarmujúcejšie, že odhady výskumníkov sú veľmi konzervatívne,“ povedal Akshay Deoras z Univerzity v Readingu po prečítaní záverečnej správy. „Skutočný počet obetí by mohol byť ešte vyšší.“

Výskumníci zdôraznili, že štúdia neodráža situáciu v celej Európe, keďže niektoré oblasti, ako napríklad Balkán, neboli zahrnuté. Analýza bola vykonaná iba pre vybrané mestá, ktoré spolu tvoria približne 30 % európskej populácie.

„Zvýšenie teploty len o 2 až 4 stupne Celzia počas vlny horúčav môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou pre tisíce ľudí, a preto sa vlny horúčav nazývajú tichými zabijakmi,“ povedal spoluautor štúdie Garyfallos Konstantinoudis.