Medzinárodná vesmírna stanica oslavuje 25 rokov. Tieto zaujímavosti o nej vás prekvapia

20.11. 14:02 Dominik Cenkner

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je známa vďaka mnohým prívlastkom. Práve dnes, 20. novembra, oslavuje 25 rokov od toho, čo bol na nízku obežnú dráhu Zeme vypustený jej prvý modul.

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) predstavuje jedno z najvýznamnejších a najkomplexnejších technologických úspechov v oblasti medzinárodnej spolupráce v vesmíre. Toto orbitálne laboratórium je výsledkom spoločného úsilia niekoľkých krajín a organizácií, ktoré sa spojili s cieľom využiť vesmír pre vedecké výskumy a experimenty.

ISS slúži ako platforma pre vedecké štúdie v mikrogravitácii, výskum životných podmienok vo vesmíre a testovanie nových technológií pre budúce vesmírne misie. A práve dnes (20. novembra) oslavuje svoje narodeniny.

Na začiatku bol nápad

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) predstavuje výsledok komplexného projektu spolupráce medzi viacerými vesmírnymi agentúrami, ktoré sa spojili s cieľom vytvoriť orbitálne laboratórium na výskum vesmíru. História jej výstavby siaha až do konca 20. storočia, kedy sa začali konať prvé kroky k vytvoreniu tejto majstrovskej technologickej štruktúry.

Prvý návrh na vytvorenie vesmírnej stanice, ktorá by bola spoločným úsilím viacerých krajín, sa objavil už v 80. rokoch 20. storočia. Avšak samotný projekt ISS začal naberať reálny tvar až v 90. rokoch, keď sa viaceré krajiny a vesmírne agentúry začali podieľať na konkrétnych krokoch a plánoch.

Rozhodujúcim momentom v histórii výstavby ISS bolo podpísanie dohody o spolupráci medzi NASA (Národná vesmírna agentúra Spojených štátov), Roscosmosom (Ruskou vesmírnou agentúrou), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Japonskou vesmírnou agentúrou (JAXA) a Kanadskou vesmírnou agentúrou (CSA) v roku 1998. Stavba ISS začala s vypustením prvých modulov do vesmíru.

Dátum vypustenia prvého modulu, Zaryá, sa datuje na 20. november 1998. Tento ruský modul poslúžil ako základná infraštruktúra pre budúce komponenty a bol prvým krokom k vytvoreniu vesmírnej stanice.

Postupne ďalšie moduly, laboratórne sekcie, spojovacie uzly a životné podporovacie systémy boli vynášané do vesmíru a pripájané k existujúcej štruktúre ISS. Vesmírna stanica sa stávala komplexnejšou a schopnou poskytovať viac možností pre vedecký výskum a posádku.

Celý proces výstavby ISS bol postavený na rozsiahlej medzinárodnej spolupráci, kde každá krajina alebo agentúra prispela svojimi technickými schopnosťami, financiami a know-how k vytvoreniu tejto jedinečnej orbitálnej stanice, ktorá sa stala symbolom ľudskej vynaliezavosti a spolupráce vo vesmíre. Od jej vzniku v roku 1998 prešla ISS mnohými úpravami, rozšíreniami a vylepšeniami, ktoré ju urobili takou, akou ju poznáme dnes - jednou z najdôležitejších stavieb ľudskej prítomnosti vo vesmíre.

Štruktúra a fungovanie ISS

Medzinárodná vesmírna stanica je komplexná štruktúra zložená z rôznych modulov, ktoré boli postupne pridávané a pripojené k sebe. Tieto moduly zabezpečujú vedecké experimenty, ubytovanie pre posádku, systémy pre životné prostredie a komunikačné technológie. ISS obieha okolo Zeme s rýchlosťou približne 28 000 kilometrov za hodinu a dokáže „prejsť“ celú Zem za približne 90 minút.

Stanica je obývaná medzinárodnou posádkou, ktorá sa skladá z astronautov z rôznych krajín a ktorá sa strieda v priebehu času. Títo astronauti vykonávajú vedecké výskumy, testujú technológie a zabezpečujú údržbu a opravy na stanici.

Zaujímavosti o ISS

O tom, čím všetkým je Medzinárodná vesmírna stanica zaujímavá, by sme mohli napísať aj samostatný článok. Tieto zaujímavosti vás však, možno, prekvapia.

Výška a rýchlosť: ISS obieha okolo Zeme vo výške približne 400 kilometrov s rýchlosťou asi 28 000 kilometrov za hodinu, čo znamená, že dokáže obehnúť Zem za približne 90 minút.
Rozmerovo ako futbalové ihrisko: Priemer ISS je približne 109 metrov z boku na bok. To znamená, že je asi tak veľká ako futbalové ihrisko.
Počet modulov: ISS sa skladá z viac ako 15 modulov a rozširuje a mení sa od svojho vzniku.
Stála posádka: Vo väčšine prípadov ISS má stálu posádku približne 6 ľudí, ale táto kapacita sa môže meniť v závislosti od misií a operácií.
Výhľad na Zem: Astronauti majú z ISS neuveriteľný výhľad na Zem. Počas jedného dňa môžu pozorovať 16 východov a západov slnka.
Mikrogravitácia a cvičenie: Kvôli mikrogravitácii musia astronauti na ISS pravidelne cvičiť, aby udržali silu svalov a kostí. Používajú rôzne zariadenia ako bežiaci pás a cvičebné stroje.
Výskum a experimenty: Na ISS sa vykonáva veľké množstvo vedeckých výskumov. Zahŕňa to štúdium rastlín, biologických systémov, správanie kvapalín v mikrogravitácii, výskum účinkov dlhodobého pobytu v priestore a mnoho ďalších experimentov.
Kozmické toalety: Na ISS sú špeciálne vyvinuté toalety, ktoré umožňujú astronautom vykonávať svoje potreby v podmienkach mikrogravitácie.
Dlhé pobyty: Niektorí astronauti strávili na stanici dlhé obdobia. Rekordný pobyt patrí ruskému kozmonautovi Valeriemu Polyakovovi, ktorý zostal na ISS takmer 438 dní.
Recyklácia vody: Na ISS sa voda recykluje. To znamená, že moč, dýchacie plyny a pot sa spracovávajú a vracajú ako pitná voda.

Nemenej dôležitou zaujímavosťou je aj skutočnosť, že niekoľko civilistov malo možnosť navštíviť ISS ako súčasť súkromných vesmírnych misií. Prvým turistom na ISS bol Denis Tito, americký podnikateľ a inžinier, ktorý v roku 2001 zaplatil viac ako 20 miliónov dolárov za 7-dňový pobyt na stanici. Tento historický let bol zrealizovaný prostredníctvom spoločnosti Space Adventures a bol povýšený na symbol otvorenia vesmíru pre civilistov.

Neskôr nasledovali ďalší turisti, ako napríklad americký podnikateľ a filantrop Greg Olsen, ktorý navštívil ISS v roku 2005, a Anousheh Ansari, ktorá sa stala prvou ženou-turistkou vo vesmíre v roku 2006. Títo ľudia boli súčasťou širšieho úsilia súkromných spoločností, ktoré začali ponúkať miesta pre ľudí mimo klasických astronautov na vesmírnych letoch.