Mestá na juhu Poľska sú plné smogu. Toto sú najväčší rekordéri

Podľa správy PAS sa priemerná ročná koncentrácia prachových častíc PM₁₀ v roku 2024 zvýšila až o 7 %, informuje TVN24. Ide o zásadný zlom, pretože v predchádzajúcich rokoch bol trend opačný – hodnoty postupne klesali. Inštitúcia upozorňuje, že ide o veľmi znepokojujúci signál a varuje, že boj so smogom sa spomaľuje. Organizácia už desať rokov pravidelne pripravuje rebríček miest s najhoršou kvalitou ovzdušia a doteraz nikdy nezaznamenala takýto nárast.

Najviac znečisteným mestom v Poľsku sa opäť stala Nowa Ruda, ktorá leží v Dolnosliezskom vojvodstve na juhu krajiny. Mesto dominuje vo všetkých troch sledovaných kategóriách – v priemernom ročnom znečistení prachovými časticami PM₁₀, v koncentrácii karcinogénneho benzo(a)pirénu a tiež v počte tzv. smogových dní, teda dní, keď sa prekročila denná norma pre PM₁₀.

Obyvatelia Nowej Rudy dýchali v roku 2024 smog až počas 73 dní. Navyše, koncentrácia benzo(a)pirénu – látky s preukázateľne rakovinotvornými účinkami – tam medziročne stúpla z 4 na alarmujúcich 7 ng/m³. Tento prudký nárast naznačuje, že znečistenie v niektorých regiónoch Poľska sa opäť vracia na úroveň spred niekoľkých rokov.

Problémy so smogom však netrápia len Nowú Rudu. Vysoké hodnoty koncentrácie nebezpečných látok zaznamenali aj ďalšie mestá na juhu krajiny, najmä v Malopoľskom a Sliezskom vojvodstve. Medzi najväčších „rekordérov“ patria Nowy Targ, Sucha Beskidzka, Myszków a kúpeľné mesto Rabka-Zdrój. V rebríčku počtu smogových dní sa za Nowou Rudou umiestnil Nowy Targ so 38 dňami a Pszczyna v Sliezsku s 36 dňami.

Situácia je kritická, ale niektoré mestá si polepšili

Autori správy upozorňujú, že situácia je kritická aj v centrálnom Poľsku. V prvej tridsiatke miest s najvyšším ročným znečistením PM₁₀ sa nachádza až desať lokalít z Lodžského vojvodstva, vrátane mesta Radomsko, ktoré sa umiestnilo na druhej priečke v rámci celej krajiny.

Podľa Siergieja sa v roku 2025 proces výmeny starých vykurovacích kotlov výrazne spomalil. Program Čisté ovzdušie (Czyste Powietrze), ktorý mal domácnostiam pomôcť s prechodom na ekologickejšie formy kúrenia, sa podľa neho dostal do vážnej krízy. Kým v roku 2024 ešte štát podporoval výmenu kotlov rekordným počtom žiadostí, dnes podľa odborníkov chýba jasná politická vôľa pokračovať v programe rovnakým tempom.

Napriek nepriaznivým výsledkom existujú aj mestá, ktoré dokázali negatívny trend zvrátiť. Výrazným príkladom je Krakov, kde sa situácia za posledné roky dramaticky zlepšila. V roku 2024 sa prvýkrát od začiatku meraní nestalo, že by ktorákoľvek meracia stanica v meste prekročila limit benzo(a)pirénu. V priebehu poslednej dekády sa koncentrácia tejto látky v Krakove znížila až sedemnásobne.

Podľa Anny Dworakowskej z Krakovského smogového alarmu je dôkazom zlepšenia dôsledná výmena kotlov, prísne dodržiavanie regionálnych predpisov a uplatňovanie tzv. protismogovej vyhlášky. Napriek tomu však Krakov čelí ďalšiemu problému – znečisteniu z automobilovej dopravy. V rebríčku koncentrácie oxidu dusičitého (NO₂) je mesto na druhom mieste v Poľsku, čo podľa odborníkov potvrdzuje potrebu zaviesť Zónu čistého transportu, aby sa kvalita ovzdušia mohla ďalej zlepšovať.

Polski Alarm Smogowy združuje viaceré občianske iniciatívy, ktoré sa už roky snažia upozorniť na neudržateľný stav kvality ovzdušia v Poľsku. Organizácia pripomína, že smog spôsobuje ročne tisíce predčasných úmrtí a negatívne ovplyvňuje zdravie detí aj dospelých.

Z aktuálnej správy je zrejmé, že mnohé mestá, najmä na juhu Poľska, čelili v roku 2024 zhoršeniu situácie a že boj proti smogu sa bez aktívnej štátnej podpory môže dostať do slepej uličky. Odborníci preto vyzývajú poľskú vládu, aby zintenzívnila opatrenia v oblasti ochrany ovzdušia a pokračovala v programe Čisté ovzdušie, ktorý preukázateľne prináša výsledky tam, kde sa dôsledne uplatňuje.