Mesto na východe od dnes vyhlasuje mimoriadnu situáciu. Dôvodom je pokles územia

Rozhodnutie prichádza po štvrtkovom koordinačnom stretnutí na Mestskom úrade v Prešove, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR. Mimoriadna situácia sa bude týkať poddolovaného územia v dobývacom priestore Prešov I – Solivary, kde sa už dlhé roky prejavujú následky minulých banských činností, pripomína teraz.sk. Podľa predstaviteľov mesta ide o preventívny krok, ktorý má umožniť efektívne riešenie problému a najmä vstup odborníkov na súkromné pozemky za účelom realizácie meraní a vypracovania odbornej štúdie.

Primátor Prešova František Oľha zdôraznil, že situácia si vyžaduje systematický prístup, no zároveň ubezpečil obyvateľov, že nejde o náhlu ani dramatickú udalosť. Podľa jeho slov nedošlo k žiadnemu zrýchlenému prepadu územia ani k otrasom pripomínajúcim zemetrasenie. Pokles územia je postupný jav, ktorý je známy už dlhšie a súvisí s historickou ťažbou soli. Vyhlásenie mimoriadnej situácie je preto skôr organizačným a legislatívnym nástrojom než reakciou na náhlu katastrofu.

Zásadným dôvodom tohto kroku je fakt, že dotknuté územie zahŕňa približne 400 vlastníkov pozemkov. V bežnom režime by bol vstup odborníkov na súkromné parcely komplikovaný a zdĺhavý. Mimoriadna situácia však umožní zákonný prístup na tieto pozemky bez potreby individuálnych súhlasov, čo je nevyhnutné pre realizáciu geologických a technických prieskumov. V praxi to znamená, že v území bude možné vykonať označenie rizikových lokalít, zabezpečiť informovanie obyvateľov a predovšetkým umožniť prístup vedcov, technikov a meracích zariadení.

Podľa primátora je cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie aj zabezpečenie opráv hláv vrtov a monitorovanie ich stavu. Práve tieto historické vrty zohrávajú významnú úlohu v súčasnom vývoji situácie. Odborníci upozorňujú, že bez detailného prieskumu nie je možné navrhnúť účinné riešenie stabilizácie územia.

Ťažba soli v Prešove má dlhú tradíciu

Na historické súvislosti upozornil aj predseda Hlavného banského úradu Erich Veselényi. V minulosti bolo v tejto oblasti navŕtaných približne 160 vrtov, prostredníctvom ktorých sa získavala soľanka. Tá sa následne spracovávala v miestnom závode. V podzemí tak postupne vznikli rozsiahle priestory, tzv. soľné kaverny, ktoré boli naplnené soľankou.

Tieto podzemné dutiny sa v priebehu času zväčšujú a práve ich existencia je jedným z hlavných dôvodov poklesu povrchu. Ak dochádza k výtoku soľanky z kaverny, dochádza zároveň aj k sadaniu nadložia. Podľa Veselényiho môže v najviac postihnutých oblastiach dochádzať k poklesu územia približne o 5 centimetrov ročne. Ide síce o pomalý proces, no z dlhodobého hľadiska môže predstavovať vážne riziko pre infraštruktúru aj samotné pozemky.

Ťažba soli má v Prešove dlhú tradíciu. Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v ranom stredoveku. Už v 9. a 10. storočí sa využívali slané pramene, ktoré boli neskôr základom pre rozvoj banskej činnosti. V 16. storočí sa začalo so systematickým dobývaním soli banským spôsobom a postupne sa vybudovala rozsiahla infraštruktúra.

Začiatkom 20. storočia sa technológia ťažby zmenila. Od podzemného lúhovania sa prešlo k lúhovaniu soli prostredníctvom vrtov z povrchu. Tento spôsob síce zefektívnil ťažbu, no zároveň prispel k vzniku podzemných kavern. Po ukončení aktívnej ťažby zostali tieto dutiny v podzemí ako pozostatok priemyselnej činnosti.

Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I – Solivary už nevykonáva žiadna banská činnosť. Napriek tomu sa však problémy úplne neskončili. Aj keď boli hlavné vrty zabezpečené, v súčasnosti dochádza k výtokom soľanky na povrch z jednotlivých vrtov. Tento jav je jedným z faktorov, ktorý prispieva k postupnému poklesu územia.

Aké sú plány do budúcna?

Mesto Prešov preto plánuje dlhodobý proces stabilizácie územia. Podľa primátora Oľhu by mali byť do roku 2029 uzavreté všetky problematické vrty, zmeraná únosnosť podložia a vypracovaná komplexná štúdia sanácie. Tá by mala obsahovať konkrétne technické riešenia, ktoré umožnia postupné spevňovanie územia.

Nasledovať by mala samotná sanácia, ktorá by podľa odhadov mohla trvať ďalších 5 až 10 rokov. Proces by mal zahŕňať zasypávanie podzemných dutín, stabilizáciu podložia a systematické monitorovanie vývoja situácie. Cieľom je dosiahnuť stav, pri ktorom bude územie bezpečné pre ďalšie využívanie a nebude predstavovať riziko pre obyvateľov ani infraštruktúru.

Mesto má v súčasnosti k dispozícii finančné prostriedky na prvé kroky spojené s riešením situácie. V rámci mimoriadnej situácie však plánuje požiadať o refundáciu nákladov zo strany Ministerstva vnútra SR a Ministerstva hospodárstva SR. Ide o štandardný postup pri riešení situácií, ktoré presahujú finančné možnosti samosprávy.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie tak predstavuje najmä organizačný rámec pre odbornú činnosť a koordináciu medzi samosprávou, štátnymi inštitúciami a vedeckými pracoviskami. Očakáva sa, že v najbližších mesiacoch sa začnú intenzívne merania a analýzy, ktoré poskytnú presnejší obraz o stave podložia a umožnia pripraviť konkrétne riešenia.

Hoci ide o problém s historickými koreňmi, jeho riešenie bude moderné a založené na spolupráci odborníkov z viacerých oblastí. Prešov tak vstupuje do procesu, ktorý má zabezpečiť stabilitu územia na ďalšie desaťročia a zároveň minimalizovať riziká vyplývajúce z minulosti. Mimoriadna situácia je prvým krokom na tejto ceste.