V západnej Európe bolo v nedeľu večer možné pozorovať mimoriadne jasný meteor. Jeho zvyšky napokon dopadli na dom v západnom Nemecku. Ide o veľmi zriedkavú udalosť, no podobné prípady už história pozná.
Nedeľňajší večer priniesol na oblohe nad západnou Európou nevšedné divadlo. Obyvatelia viacerých krajín, najmä Nemecka, Belgicka a Holandska, spozorovali na oblohe jasnú ohnivú guľu, ktorá rýchlo preletela nočnou oblohou. Objekt bol natoľko výrazný, že ho sprevádzal aj hlasný zvuk pripomínajúci výbuch či silný hrom. Podľa dostupných informácií išlo o kozmickú horninu, ktorá pri prelete atmosférou čiastočne zhorela a rozpadla sa na viacero väčších fragmentov.
Zvyšky tohto telesa dopadli v západnom Nemecku, informovali sme vás o tom aj v tomto článku. Ako informovala miestna polícia, najmenej jeden z úlomkov zasiahlo strechu obytného domu. Napriek dramatickému priebehu udalosti sa našťastie nikto nezranil. Poškodený objekt však potvrdzuje, že fragmenty meteoritov môžu dopadnúť aj do obývaných oblastí, hoci pravdepodobnosť takéhoto scenára je veľmi nízka, pripomína TVN24.
Väčšina meteoritov, ktoré vstupujú do zemskej atmosféry, totiž úplne zhorí ešte vo veľkej výške nad povrchom planéty. Zem je navyše z viac než 70 percent pokrytá oceánmi a rozsiahle oblasti pevniny sú neobývané. To znamená, že šanca, že kozmická hornina dopadne priamo na budovu alebo človeka, je mimoriadne malá. Napriek tomu sa v histórii objavilo viacero prípadov, keď meteority spôsobili škody na majetku alebo dokonca zasiahli ľudí.
Jedným z najznámejších príkladov je udalosť, ktorá sa odohrala v ruskom meste Čeľabinsk vo februári 2013. Vtedy do zemskej atmosféry vstúpila asteroida približne veľkosti menšieho domu. Teleso sa rozpadlo približne 22 kilometrov nad zemským povrchom. Explózia uvoľnila energiu približne 440-tisíc ton trinitrotoluénu, čo je porovnateľné s energiou menšej jadrovej zbrane.
Výsledkom bola silná tlaková vlna, ktorá zasiahla mesto a jeho okolie. Poškodené boli tisíce budov a množstvo okien bolo rozbitých. V dôsledku toho utrpelo zranenia viac než 1600 ľudí, väčšinou však išlo o menšie poranenia spôsobené úlomkami skla. Samotné fragmenty meteoritu v tomto prípade nespôsobili veľké materiálne škody, no tlaková vlna mala výrazný dopad na infraštruktúru.
Po explózii sa vedcom podarilo nájsť viacero fragmentov meteoritu v okolí Čeľabinska. Mnohé z nich skončili v jazere Čebarkuľ, ktoré sa nachádza neďaleko mesta. V čase udalosti bolo jazero zamrznuté a jeden z väčších úlomkov prerazil v ľade otvor s priemerom približne sedem metrov. Tento kráter sa stal symbolom celej udalosti a dôkazom toho, akú silu môžu mať telesá prichádzajúce z vesmíru.
Meteority však dokážu spôsobiť aj priamu materiálnu škodu, ak dopadnú priamo na budovy alebo vozidlá. Takýto prípad sa odohral napríklad v roku 2023 v meste Hopewell v americkom štáte New Jersey. Obyvatelia jedného domu oznámili, že cez strechu ich domu prenikla rozpálená kovová hornina. Objekt mal približne 15 × 10 centimetrov a po dopade spôsobil poškodenie strešnej konštrukcie aj podlahy.
Nájdený kameň bol následne odovzdaný vedcom, ktorí potvrdili jeho mimozemský pôvod. Analýzy ukázali, že meteorit je starý približne 4,6 miliardy rokov, čo znamená, že vznikol ešte v období formovania Slnečnej sústavy. Pre vedcov ide o mimoriadne cenný materiál, ktorý dokáže prezradiť veľa o raných fázach vývoja planét.
Ešte známejší prípad sa odohral v roku 1992 v meste Peekskill v americkom štáte New York. Meteorit tam dopadol priamo na zaparkované červené auto značky Chevrolet Malibu. Majiteľka vozidla, vtedy 18-ročná Michelle Knapp, najprv počula hlasný náraz, ktorý jej pripomínal dopravnú nehodu. Keď vyšla von, našla svoje auto s poškodenou karosériou a vedľa neho kráter, v ktorom ležal kameň.
Spočiatku sa domnievala, že ide o vandalizmus, a prípad nahlásila polícii. Jeden zo susedov si však všimol, že poškodenie je príliš výrazné na to, aby ho spôsobil človek. Následne boli kontaktovaní odborníci, ktorí potvrdili, že ide o meteorit. Tento prípad sa stal jedným z najlepšie zdokumentovaných zásahov automobilu kozmickým telesom.
Meteority môžu v extrémne zriedkavých prípadoch zasiahnuť aj človeka. Najznámejší a zároveň jediný jednoznačne potvrdený prípad pochádza z roku 1954 z amerického štátu Alabama. V meste Sylacauga vtedy cez strechu domu prepadol viac než trojkilogramový fragment meteoritu. Po dopade najprv narazil do rádia a následne zasiahol Ann Hodges, ktorá odpočívala na gauči.
Náraz žene spôsobil veľký hematóm na boku, no inak neutrpela vážne zranenia. Ide o jediný prípad v histórii, pri ktorom je zdokumentované, že človek utrpel zranenie priamo po zásahu meteoritom. Udalosť sa stala známou aj kvôli právnemu sporu o vlastníctvo meteoritu medzi Ann Hodges a majiteľom domu, v ktorom bývala v prenájme.
Súd napokon rozhodol v prospech Hodgesovej. Meteorit sa napokon dostal do Múzea prírodnej histórie v Alabame, kde je vystavený dodnes. Tento prípad je často uvádzaný ako dôkaz toho, že aj extrémne nepravdepodobné udalosti sa môžu stať.
Zaujímavé je, že napriek tisíckam zaznamenaných dopadov meteoritov na Zem neexistuje potvrdený prípad úmrtia spôsobeného priamym zásahom kozmickou horninou. V historických záznamoch sa síce objavujú niektoré nejasné udalosti, ktoré by mohli súvisieť s meteoritmi, no ich pravosť nie je možné jednoznačne potvrdiť.
Jedna z takýchto historiek pochádza z roku 1648. Podľa dobových záznamov mala na palubu lode Malakka, ktorá smerovala do Holandskej východnej Indie, dopadnúť „skala z neba“. Údajne pritom zahynuli dvaja námorníci. Príbeh zapísal kapitán lode Olof E. Willman, no moderní vedci upozorňujú, že v oblasti plavby sa nachádzalo viacero aktívnych sopiek. Je teda možné, že na loď dopadol kus horniny vyvrhnutý vulkanickou erupciou.
Vedci sa pokúsili odhadnúť aj pravdepodobnosť, že by človek zahynul v dôsledku zásahu meteoritom. V roku 2014 publikoval geológ Stephen A. Nelson z Tulane University analýzu v časopise Natural Disasters. Podľa jeho výpočtov je pravdepodobnosť úmrtia spôsobeného priamym zásahom meteoritu približne 1 ku 1,6 milióna.
Ešte vyššie je riziko úmrtia pri globálnej katastrofe spôsobenej veľkou asteroidovou kolíziou. V takom prípade by pravdepodobnosť mohla byť približne 1 ku 75 tisícom. Aj to je však stále menej pravdepodobné než mnohé bežné riziká každodenného života. Napríklad pravdepodobnosť smrti pri dopravnej nehode je približne 1 ku 90, pri požiari asi 1 ku 250 a pri zásahu bleskom približne 1 ku 135 tisícom.
Nedeľňajší pád meteoritu v západnom Nemecku tak pripomína, že Zem je neustále bombardovaná drobnými kozmickými telesami. Väčšina z nich zhorí v atmosfére alebo dopadne do oceánov či neobývaných oblastí. Občas sa však stane, že úlomky dopadnú aj do miest, kde žijú ľudia. Aj keď ide o mimoriadne zriedkavé udalosti, každá z nich poskytuje vedcom cenné informácie o materiáli, ktorý pochádza priamo z počiatkov našej Slnečnej sústavy.