Meteorológ Jurčovič o chemtrails iba žartoval. Kondenzačné stopy však naozaj majú dopad na klímu

Za poznámku o chemtrails v živom vysielaní mu ďakoval dokonca aj úradník ministerstva kultúry Lukáš Machala, známy šíriteľ konšpiračných teórií.

„Problematike chemtrails sa venujem najmenej 10 rokov a verte, že raz z toho bude parádna knižka,“ napísal Machala na sieti Telegram a Jurčovičovi sa za jeho „odhalenie“ poďakoval.

Jurčovič v stredu počas Ranných správ okomentoval fotku oblohy s kondenzačnými čiarami slovami: „Nie je to normálny oblak, ale skôr nejaké chemtrails.“ 

Ako však Jurčovič neskôr vysvetlil pre SME, išlo iba o žart. Jeho poznámka odkazovala na konverzáciu, ktorú mal s moderátormi pred vysielaním. Z jeho vystúpenia na obrazovke nanešťastie nebolo poznať, že žartuje.

Žiadne chemtrails, ale kondenzačné stopy

Čiary, ktoré môžeme za jasného dňa pozorovať na oblohe po prelete lietadla, nie sú žiadne chemtrails, ktorými tajné svetové spolky práškujú ľudí, ale kondenzačné stopy. 

Napriek tomu, že sa nás tu nikto nesnaží tajne vyhubiť, majú kondenzačné stopy istý negatívny vplyv na klimatické zmeny, ako napokon všetka ľudská činnosť na životné prostredie.

O vplyve kondenzačných stôp na životné prostredie sme vás už informovali v tomto článku>>>

Kondenzačné stopy vznikajú kondenzáciou vodnej pary na kondenzačných jadrách, ktoré dodávajú lietadlá do ovzdušia, a následným mrznutím vzniknutých prechladených kvapiek (teda kvapiek, ktoré majú teplotu pod 0 °C). Občas kondenzačné pruhy nevzniknú vôbec, niekedy trvajú len krátko, inokedy môžu pretrvávať aj dlhú dobu.

Práve doba trvania týchto pruhov je zásadná z hľadiska dopadov na klímu – významné sú vtedy, ak v atmosfére existujú a pretrvávajú dlhšiu dobu.

Aký dopad majú kondenzačné stopy na klímu?

Väčšina kondenzačných stôp zmizne v priebehu niekoľkých sekúnd potom, čo sa vytvorili. Ak však kondenzačné pruhy pretrvávajú dlhšiu dobu (čo je vyše desať minút), v meteorológii sa o nich hovorí ako o perzistentných kondenzačných pruhoch.

To, prečo niektoré kondenzačné stopy zmiznú rýchlo, zatiaľ čo iné pretrvajú aj niekoľko minút, sa dozviete tu>>>

V takomto prostredí sa pruhy postupne rozširujú horizontálne aj vertikálne, pretože vzniknuté ľadové kryštáliky na seba „nabaľujú“ ďalšiu vodnú paru z okolia. Obsah vody v takomto kondenzačnom pruhu potom môže byť o niekoľko rádov väčší, než je obsah vody emitovaný z lietadla.

Pôsobením okolitého prúdenia sa môže pôvodne kondenzačný pás rozšíriť do vrstvy oblakov druhu cirus, pričom v niektorých prípadoch môžu mať výrazný horizontálny rozsah a dosahovať značnú optickú hrúbku – javia sa teda ako husté oblaky, ktoré významne oslabujú slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch.

Pokiaľ ide o konkrétny dopad na klímu, závisí účinok kondenzačnej čiary (prípadne z nej vzniknutého oblaku) od mnohých faktorov, predovšetkým dennej doby a optickej hrúbky oblaku.

V noci majú významný otepľujúci efekt, pretože pohlcujú časť tepelného žiarenia z povrchu, ktoré potom vysielajú späť k zemi, takže ochladenie pri zemi nie je také intenzívne.

Cez deň čiastočne tlmia slnečné lúče, ale podobne ako v noci sa podieľajú na zadržiavaní tepla, ktoré potom neuniká do vesmíru. Okrem prípadov opticky veľmi hustých pruhov a z nich vzniknutých oblakov prevažuje aj cez deň otepľujúci efekt.