Meteorológovia majú zlé správy. Rok 2026 bude opäť kritický

Aktuálne predikcie klimatologického modelu ECMWF by rok 2026 mal začať teplotne veľmi nadpriemerným počasím, pričom jedinou oblasťou, kde sa očakávajú ako tak priemerné, či ľahko podpriemerné teploty je Kanada a Severný Atlantik.

Na zvyšku planéty by mali byť teploty nadpriemerné a pred tým varujú v najnovšej prognóze aj britskí meteorológovia.

Rok 2026 bude nadpriemerný

Britskí meteorológovia z Met Office upozorňujú, že ani rok 2026 neprinesie úľavu. Naopak, má sa zaradiť medzi ďalšie nadpriemerne teplé roky a potvrdiť, že globálna klíma sa nebezpečne približuje k hranici 1,5 stupňa Celzia.

Podľa najnovšej prognózy Met Office bude priemerná globálna teplota vzduchu v roku 2026 o viac než 1,4 stupňa Celzia vyššia než v predindustriálnom období (1850 – 1900). Hoci má ísť o mierne chladnejší rok než extrémne horúci 2024, keď nárast dosiahol približne 1,55 stupňa, stále pôjde o jeden z najteplejších rokov v histórii meraní.

Nebezpečne blízko k hranici 1,5 stupňa

Analýza britských meteorológov ukazuje, že v roku 2026 sa globálna teplota bude pohybovať v rozpätí od 1,34 do 1,58 stupňa Celzia nad predindustriálnym priemerom. Znamená to, že už štvrtý rok po sebe môže svet prekročiť hranicu 1,4 stupňa.

„Pravdepodobne všetky posledné tri roky prekročili úroveň 1,4 stupňa Celzia a očakávame, že rok 2026 bude štvrtým v poradí,“ uviedol klimatológ Adam Scaife z Met Office, ktorý viedol tím pripravujúci prognózu. Podľa vedcov je to jasný signál, že globálne otepľovanie sa zrýchľuje.

Cieľ Parížskej dohody z roku 2015 – udržať nárast globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa – sa síce formálne hodnotí na základe 30-ročného priemeru, no opakované prekračovanie tejto hodnoty v jednotlivých rokoch či mesiacoch je podľa odborníkov varovaním.

„Prognóza pre rok 2026 naznačuje, že opäť môže dôjsť k dočasnému prekročeniu hranice 1,5 stupňa,“ vysvetľuje klimatológ Nick Dunstone z Met Office. „Je to jasný dôkaz, že sa k tejto hranici približujeme nebezpečne rýchlo.“

Rekordné teploty a rekordné CO₂

Situáciu potvrdzujú aj údaje z európskeho programu Copernicus. Ten uvádza, že rok 2025 sa s veľkou pravdepodobnosťou zaradí medzi druhý alebo tretí najteplejší rok v histórii. Od januára do novembra bola priemerná globálna teplota približne o 1,48 stupňa Celzia vyššia než v predindustriálnom období, čo je takmer rovnaká hodnota ako v roku 2023.

Na medziročné výkyvy teplôt majú vplyv aj prirodzené javy, ako El Niño, ktoré v rokoch 2023 – 2024 prispelo k otepľovaniu, či následná La Niña prinášajúca miernejšie ochladenie v roku 2025. Odborníci však zdôrazňujú, že tieto javy sa odohrávajú na pozadí dlhodobého a nepretržitého rastu emisií skleníkových plynov.

Znepokojujúce sú najmä rekordné koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, ktoré sú dnes najvyššie v histórii meraní. Podľa vedcov to výrazne zvyšuje riziko prekročenia takzvaných klimatických bodov zlomu. Ide o nevratné zmeny, ako je topenie ľadovcov či odumieranie tropických pralesov, ktoré môžu globálne otepľovanie ešte viac urýchliť.