Meteorológovia vydali výstrahu, no z kalamity je dážď. Prečo to nevyšlo?

Rôzne sociálne siete zaplavili príspevky, predovšetkým s meteogramom z numerického modelu Aladin, ktorý očakával, že v oblasti Malých Karpát môže napadnúť až 50 cm snehu, zatiaľ čo niektoré časti Bratislavy by mohli dostať okolo 30 cm snehu.

Ešte 24 hodín pred situáciou tento model „strašil“ Slovákov, no nakoniec je všetko inak.

Takto sa menila predpoveď modelu Aladin:

Zo snehovej kalamity je dážď

Meteorológovia sa nikdy nepozerajú len na posledný beh jedného numerického modelu, na základe ktorého sú často zostavené predpovede v aplikáciách. Sledujú takzvané ansámble, teda priemer viacerých behov modelov.

Situácia však vyzerala tak, že aj ansámble potvrdzovali pomerne výraznú snehovú nádielku na západe Slovenska.

Oficiálne meteorologické výstrahy pre Slovensko vydáva SHMÚ, ktorý vydal výstrahu pred snežením pre celé severozápadné Slovensko, kde očakával 10 až 15 cm snehu.

Meteorológovia na sociálnej sieti informovali, že to vyzerá tak, že v oblasti Malých Karpát by mohlo napadnúť okolo 30 cm čerstvého snehu a v niektorých častiach Bratislavy, ako Záhorská Bystrica, Lamač či Devínska Nová Ves, môže napadnúť do 15 cm snehu.

Následne však túto predikciu korigovali späť približne na 5 cm. Oficiálna výstraha pred snežením zostala v platnosti, no nakoniec zo sneženia bol len dážď. Sneh napadol len v oblasti Malých Karpát, kde to aktuálne vyzerá takto.

Už včera dopoludnia bolo jasné, že večerné a nočné sneženie do Bratislavy a na západ Slovenska nepríde. Numerický model SHMÚ začal výrazne znižovať očakávané snehové zrážky.

Prečo to nevyšlo?

Opäť je na vine Jadranská tlaková níž. Ide o tlakovú níž, ktorá sa prehlbuje v oblasti Jadranského mora a zvyčajne prináša výraznejšie zrážky – v zime sneženie, v lete výdatné dažde a búrky.

K prehlbovaniu tlakovej níže nad Jadranom dochádza najmä vtedy, keď do tejto oblasti v tomto ročnom období natečie studený vzduch. Tu vzniká prvá neznáma – aká výrazná táto tlaková níž bude.

Ďalšou veľkou neznámou je jej trajektória. Numerické modely teda ešte presne nevedia, aká výrazná tlaková níž vznikne, a už musia simulovať jej dráhu.

Pôvodné predpoklady očakávali, že jadranská tlaková níž postúpi z oblasti Jadranu nad severnú časť Balkánu, kde sa bude postupne vypĺňať.

Nakoniec je však všetko inak a táto tlaková níž sa aktuálne nachádza nad južnou Dalmáciou a postupuje nad Grécko – ide teda výrazne južnejšou trajektóriou.

Jej konečná poloha je tak oproti predpokladanej, na základe ktorej modely očakávali pomerne výrazné sneženie, posunutá približne o 400 km, čo celú situáciu výrazne zmenilo.

Práve preto treba počasie sledovať priebežne a v prípade takýchto hraničných situácií sa nestačí spoliehať na predpoveď viac ako 2 dni dopredu.

Na webe imeteo.sk samozrejme informujeme o všetkých potenciálnych scenároch. Bolo by nesprávne ignorovať najpravdepodobnejší scenár a informovať len niekoľko hodín vopred.