Nová štúdia prišla s objavom, ktorý mení vnímanie globálneho znečistenia planéty. Obsah mikroplastov v Antarktíde je omnoho vyšší ako sa doteraz predpokladalo. Ide o vážny zlom.
To, že mikroplasty nájdeme už aj vo vode, ľudskej krvi či prechádzajú cez placentu k ešte nenarodeným bábätkám, už vieme. Aj to, že sa nachádzajú na odľahlých miestach Atarktídy. Vedcov z nedávnej štúdie ale zarazilo niečo úplne iné.
A práve to mení vnímanie globálneho znečistenia plastami. ktoré sú ľudskému oku neviditeľné. Sú všade a je ich veľa.
Nedávna štúdia vykonaná Britským inštitútom pre dohľad nad Antarktídou odhalila prítomnosť mikroplastov aj na najodľahlejších miestach v Antarktíde. Výskum, ktorý viedla Clara Manno, použil nové analytické techniky na preskúmanie vzoriek snehu zozbieraných v rôznych oblastiach, v blízkosti výskumných základní aj v izolovaných oblastiach.
Výsledky ukázali koncentráciu medzi 73 až 3 009 mikroplastických úlomkov na liter snehu. Išlo o častice menšie ako 50 mikrometrov, teda porovnateľné s veľkosťou ľudskej bunky.
Podľa Emily Rowlandsovej, morskej ekologičky, ktorá sa podieľala na štúdii, tieto nové metodiky umožnili identifikovať 100-krát viac mikroplastov ako predchádzajúci výskum. To naznačuje, že znečistenie plastmi mohlo byť doteraz vážne podceňované.
Kirstie Jones-Williams, ďalšia autorka štúdie, poukázala na to, že objav demonštruje všadeprítomnú povahu plastového znečistenia, pričom zdôrazňuje, že ani Antarktída so svojimi prísnymi predpismi nie je imúnna voči kontaminácii. Tento výskum predstavuje varovný signál o globálnom šírení mikroplastov a potrebe účinnejších environmentálnych politík na boj proti tomuto javu.
Každý človek skonzumuje týždenne asi päť gramov plastov. To zodpovedá zjedeniu kreditnej karty. Ľudia i mnoho ďalších živočíchov sú po celom svete vystavení stále intenzívnejšiemu pôsobeniu drobných častíc umelých hmôt, ktorým sa hovorí mikroplasty.
Environmentálne zhromaždenie OSN (UNEA) začalo pred dvoma rokmi pracovať na globálnej zmluve na ukončenie znečistenia plastmi. „Nič od morských hlbín cez ovzdušie po ľudský mozog nezostalo nedotknuté (mikroplastmi),“ uzatvára ekotoxikologička Bethanie Carney Almrothová z Göteborskej univerzity vo Švédsku.