Teleskop Gaia odhalil v Mliečnej dráhe nečakaný jav – obrovskú kozmickú vlnu, ktorá sa šíri naprieč galaxiou. Vedci zatiaľ nevedia, čo tento pohyb spôsobuje, no objav môže zmeniť naše chápanie štruktúry a dynamiky našej galaxie.
V našej galaxii sa deje niečo mimoriadne. Teleskop Gaia z dielne Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zachytil masívnu kozmickú vlnu, ktorá sa šíri naprieč Mliečnou dráhou. Pochádza z jej stredu, no vedci zatiaľ nepoznajú jej pôvod.
Astronómovia už dávno vedia, že disk Mliečnej dráhy nie je úplne plochý. Nové merania z teleskopu Gaia však ukázali, že naša galaxia sa neustále hýbe, otáča, nakláňa – podobne ako hladina vody po dopade kameňa.
Podľa údajov ESA sa „vlna“ rozprestiera na desiatky tisíc svetelných rokov a ovplyvňuje hviezdy vo vzdialenosti 30 000 až 65 000 svetelných rokov od stredu galaxie.
Pre predstavu – celý priemer Mliečnej dráhy má približne 100 000 svetelných rokov. „Náš objav je fascinujúci vďaka tomu, že Gaia dokáže presne merať pohyby hviezd v galaktickom disku,“ vysvetľuje Eloisa Poggio, astronómka a hlavná autorka štúdie.
Vedci prirovnávajú tento jav k tzv. mexickej vlne na štadióne – hviezdy sa hýbu hore a dolu v rytme, ktorý sa šíri naprieč galaxiou. Pohyb sa podarilo odhaliť vďaka analýze mladých hviezd a cefeíd, ktoré pravidelne menia svoju jasnosť, takže sa dajú pozorovať aj z veľkých vzdialeností.
Na vizualizáciách sa vlna zobrazuje ako červené a modré oblasti – červené predstavujú hviezdy nad zakrivenou rovinou, modré tie pod ňou.
Čo túto galaktickú vlnu spôsobuje? To zostáva nejasné. Vedci zvažujú dve hlavné hypotézy: zrážka s trpasličou galaxiou, ktorá mohla rozkolísať disk Mliečnej dráhy. Radcliffova vlna – zvlnená štruktúra plynu v našej galaxii objavená v roku 2013.
Podľa Poggio však Radcliffova vlna leží v inej časti galaxie a je oveľa menšia než aktuálne pozorovaný jav.
Vedci veria, že nové merania z teleskopu Gaia prinesú presnejšie údaje o pohyboch hviezd a pomôžu tak rozlúsknuť záhadu. „Nové dáta nám umožnia vytvoriť ešte presnejšie mapy Mliečnej dráhy a lepšie pochopiť jej dynamiku,“ dodáva Johannes Sahlmann z ESA.
Jedno je isté – naša galaxia nie je pokojné miesto. Kým sa my pozeráme na nočnú oblohu, celá Mliečna dráha sa jemne vlní, akoby dýchala.