Sezóna topenia arktického morského ľadu zvyčajne trvá od marca do septembra a morský ľad opäť začne rásť v októbri. Tento rok je však rast oveľa pomalší a na niektorých miestach takmer žiadny. Ako to môže ovplyvniť tohtoročnú zimu u nás?
Tento rok morský ľad v Arktíde počas októbra rástol veľmi pomaly v porovnaní s minulým rokom, a na niektorých miestach dokonca nedošlo k takmer žiadnemu rastu morského ľadu počas tohto mesiaca. Morský ľad síce začína znovu mrznúť, ale oveľa pomalšie ako obvykle, čo znamená, že niektoré oblasti vážne zaostávajú v prírastku morského ľadu.
Tento rok sme zaznamenali druhý najnižší rozsah arktického morského ľadu od začiatku aktívneho satelitného pozorovania od roku 1979. Ale kvôli neobvykle nízkemu rastu ľadu v októbri je súčasný rozsah ľadu najnižší za ktorýkoľvek október za posledných 41 rokov.
Najhoršie sú na tom tri oblasti, a to oblasť Sibírskeho mora, Karské more a Laptevské more.
Dôvodom veľmi pomalého rastu morského ľadu sú teploty oceánu, ktoré sú v súčasnosti okolo celej arktickej ľadovej pokrývky vysoko nad normálom. Ide o anomálie 2 až 3 °C. Atlantická strana Arktídy je tento rok o niečo chladnejšia, ale východný Severný ľadový oceán (pri oblasti Sibíru) je oveľa teplejší ako v minulom roku.
Teplota však nie je jediným faktorom. Slanosť oceánu taktiež zohráva veľkú úlohu pri tvorbe ľadu. Sladká voda vstupuje do Arktídy zo sibírskej strany prostredníctvom riek ústiacich do oceánu a čiastočne bráni zamŕzaniu.
Odpovede treba hľadať aj v atmosférických zmenách. Pod oteplenie sa výrazne podpísali vlny horúčav na Sibíri, kde od januára do septembra sa teploty pohybovali 4 až 5 °C nad dlhodobým priemerom.
Takéto anomálie však znamenajú, že Arktída nie je taká studená, ako by mala byť na dané ročné obdobie. Toto môže mať za následok, že polárny vír môže do istej miery ovplyvniť zimu v celej Severnej Amerike a v Európe. Tohtoročná zima môže byť v konečnom dôsledku v Európe miernejšia.