Na ruskom pobreží Kaspického mora sa objavil ďalší znepokojivý nález. Počas niekoľkých dní tam miestne úrady zaznamenali takmer 500 tiel ohrozených tuleňov, čo opäť otvára otázku, do akej miery je na vine prirodzený úhyn a akú rolu zohráva človek. Prvé informácie naznačujú, že situácia sa môže opakovať z predchádzajúcich rokov, keď sa podobné masové úmrtia objavili už viackrát.
Ministerstvo prírodných zdrojov v ruskom Dagestane potvrdilo, že na pobreží bolo doposiaľ nájdených 484 tiel tuleňov kaspických. Prehľadávanie rozsiahleho územia pokračuje a pátracie tímy prechádzajú približne 300 kilometrov dlhej línie brehov. Podľa ruských úradov ide o bežný jav v období migrácie, no rozsah tohto úhynu opäť vyvoláva pochybnosti a obavy medzi odborníkmi aj ochranárskymi organizáciami.
Úrady nariadili okamžitý zber tiel a následné vyšetrovanie príčin úmrtia. Informovala o tom ruská redakcia The Moscow Times, ktorá dlhodobo upozorňuje na problémy týkajúce sa zhoršujúceho sa stavu kaspickej fauny. Prvotné vyjadrenia z Dagestanu pripúšťajú, že masové úhyny tuleňov sú v tomto období roka relatívne časté, no zároveň nezodpovedajú na otázku, či by ich intenzitu nemohli ovplyvňovať aj faktory súvisiace s ľudskou činnosťou.
Jedna z predbežných hypotéz hovorí o možnom udusení v dôsledku úniku zemného plynu zo dna Kaspického mora. Ide o jav, ktorý sa v regióne sporadicky vyskytuje, pričom plynové bubliny môžu znižovať koncentráciu kyslíka vo vode. Podľa niektorých výskumníkov by práve tento efekt mohol viesť k tomu, že tuleňom sa pri dýchaní nedostáva dostatok kyslíka, čo môže končiť ich úhynom.
Ochrancovia prírody však upozorňujú na ďalšiu možnú príčinu, ktorú považujú za dlhodobo prehliadanú. Tvrdia, že ruské úrady zľahčujú riziko spojené s rybárskymi sieťami. Tulene sa do nich môžu zachytiť a udusiť bez toho, aby na tele zostali viditeľné zranenia. Tento problém sa spomínal už pri viacerých predošlých masových úhynoch a podľa aktivistov je pravdepodobné, že zohráva významnú úlohu aj v aktuálnom prípade.
V Dagestane nejde o prvý podobný incident. Len v roku 2022 boli na pobreží objavené viac než 2 500 mŕtvych tuleňov. Takéto čísla sú alarmujúce najmä preto, že ide o ohrozený druh, ktorého populácia sa už dlhé roky nachádza v prudkom poklese. Podľa Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) sa počet tuleňov kaspických od začiatku 20. storočia znížil až o viac ako 90 percent, pričom pokles pokračuje tempom približne tri až štyri percentá ročne.
Hlavnými hrozbami pre tento druh sú nadmerný lov, silné znečistenie priemyselnými látkami, ťažba ropy a zemného plynu a v neposlednom rade pokles hladiny Kaspického mora spôsobený klimatickými zmenami. Úbytok vody ovplyvňuje celé ekosystémy, mení dostupnosť potravy aj migračné trasy, čo môže zvyšovať stres populácie a jej náchylnosť na choroby či iné externé faktory.
Kaspické more, najväčšie vnútrozemské jazero na svete, zohráva zásadnú úlohu pre biodiverzitu regiónu. Obklopuje ho päť krajín – Rusko, Kazachstan, Azerbajdžan, Irán a Turkménsko – a jeho ekosystém je citlivý na akékoľvek zmeny. Kombinácia klimatických vplyvov, intenzívneho rybárstva, ropného priemyslu a znečistenia spôsobuje, že tuleň kaspický je čoraz zraniteľnejší.
Aktuálny nález takmer 500 uhynutých jedincov môže byť ďalším varovným signálom, že populácia sa blíži k hranici, z ktorej nebude návratu. Odborníci upozorňujú, že bez dôkladného a transparentného vyšetrovania, ako aj bez prijatia účinných opatrení, bude budúcnosť tohto druhu naďalej ohrozená. Otvorenou otázkou zostáva, do akej miery sú krajiny v regióne pripravené spolupracovať a čeliť problému, ktorý presahuje hranice jednotlivých štátov.
Tento incident zároveň znovu pripomína, že zmeny v oceánoch a moriach – vrátane tých vnútrozemských, akým je Kaspické more – sú úzko prepojené s globálnym klimatickým vývojom. Úbytok vody, meniace sa teploty aj ľudský tlak vytvárajú kombináciu faktorov, ktorá môže mať pre celú faunu katastrofálne následky. Masové úhyny tuleňov preto nemožno vnímať ako izolovaný jav, ale ako ďalší dôsledok dlhodobého zanedbávania a nedostatočnej ochrany prírody.
Ak bude vyšetrovanie prebiehať transparentne a odborníci dostanú priestor analyzovať všetky dostupné údaje, môže to pomôcť objasniť, čo presne sa na pobreží Dagestanu udialo. Dovtedy však zostáva fakt, že ďalšia veľká časť populácie tuleňov kaspických je nenávratne stratená, čo zvyšuje tlak na ochranu jedného z najohrozenejších morských cicavcov sveta.