Slnečné a teplé jarné dni prinášajú na naše územie a do okolitých regiónov nielen príjemné teploty, ale aj zaujímavé atmosférické javy, o čom sa presvedčili pozorovatelia na rumunsko-maďarskom pohraničí, kde sa v bezoblačnom počasí sformoval mohutný prachový vír.
V blízkosti maďarských hraníc, v rumunskej obci Borš, sa podarilo zachytiť pôsobivé prírodné divadlo, kde čitateľ zdokumentoval mohutný prachový vír, v regióne známy aj pod ľudovým názvom „bosorkin lievik“.
Tieto útvary vznikajú dôsledkom silného slnečného žiarenia na prehriatom zemskom povrchu a hoci sú vo väčšine prípadov neškodné, pri dosiahnutí väčších rozmerov dokážu zdvihnúť a premiestniť ľahšie predmety.
Celý proces štartuje, keď sa nad prehriatou pôdou vytvorí oblasť s nižším tlakom vzduchu, okolo ktorej začne vzduch prudko rotovať, až kým nevznikne viditeľný vír, ktorý do seba nasáva prach a nečistoty.
Prachové víry nie sú viazané na búrkovú činnosť ani na mračná, ale naopak, najlepšie sa im darí počas jasných, slnečných a suchých dní, pričom aktuálne teplé jarné počasie poskytuje ideálne podmienky pre ich vznik.
Vzduchové víry, ktoré pozorujeme na jar, sú špecifické tým, že vznikajú „od zeme“ kvôli rýchlemu prehrievaniu suchej tmavej pôdy, ktorá odovzdáva teplo prízemnej vrstve vzduchu.
Keďže vzduch vo vyšších hladinách je na jar stále relatívne chladný, dochádza k prudkému stúpavému pohybu a pri miernom vetre sa vytvorí rotácia, ktorá do seba nasáva prach, suché lístie alebo piesok.
Tieto jarné víry sa najčastejšie vyskytujú na poliach bez vegetácie alebo na veľkých parkoviskách a zvyčajne zaniknú hneď, ako stratia prísun tepla pri prechode nad chladnejší povrch alebo do tieňa.