Ďalšia sopka na Islande spôsobuje zvýšenú pohotovosť. Dostupné údaje navyše ukazujú, že pod sopkou sa hromadí magma, čím sa neustále zvyšuje riziko erupcie v blízkej budúcnosti.
História rozsiahlych účinkov islandských erupcií na Európu a na severnú pologuľu je veľmi známa. Z tohto dôvodu je každá udalosť na tomto ostrove pozorne monitorovaná a braná vážne.
Island je sopečný ostrov v severnom Atlantiku a jedna z najaktívnejších sopečných oblastí na svete. Vo svojej histórii spôsobila významné erupcie so silným dopadom na Európu, Severnú Ameriku a celú severnú pologuľu.
Ostrov zažíva neustálu aktivitu zemetrasení, pretože leží na hranici medzi Eurázijskou a Severoamerickou tektonickou doskou. Táto hranica je známa aj ako Stredoatlantický hrebeň.
Ale tektonické dosky sa rozprestierajú naprieč celým Atlantickým oceánom. Prečo je teda toto miesto také jedinečné a v priebehu miliónov rokov vytvorilo veľký sopečný ostrov? Odpoveďou je vertikálny oblak horúcej roztavenej horniny z plášťa. Rozsiahle štúdie dokázali, že leží pod Islandom. Preto sa častejšie nazýva islandský chochol.
Oblak má pulzy alebo cykly, čo spôsobuje na Islande obdobia vyššej a nižšej sopečnej aktivity. V posledných rokoch/desaťročiach sme vstúpili do nového obdobia zvýšenej aktivity.
Sopečná erupcia na Islande je zvyčajne každých 4 - 6 rokov. Posledná erupcia začala 19. marca 2021 a skončila v polovici septembra. Táto erupcia bola pokojnejším prúdom lávy vo vulkanickej oblasti Fagradalsfjall.
V súčasnosti máme novú aktivitu na polostrove Reykjanes, na juhozápade Islandu, v okolí hory Thorbjorn. V polovici mája bolo vo vulkanickom systéme Reykjanes/Svartsengi zistených viac ako 3000 zemetrasení. Najvýznamnejšia udalosť mala silu 4,3 a stala sa 15. mája. Zemetrasenia vychádzajú z hĺbky 4 - 6 km.
Za posledný mesiac zachytili seizmografy v oblasti takmer 9 000 zemetrasení, väčšinou súvisiacich s podzemnou sopečnou činnosťou. V tejto oblasti sa denne vyskytuje približne 100 zemetrasení, pričom v čase najvyššej aktivity bolo zaznamenaných približne 800 udalostí denne.
Na Islande je však ďalšia sopka, ktorá je tiež v žltej pohotovosti a má za sebou minulosť veľmi výbušných erupcií. Je ňou sopka Askja. Pri jej erupcii v roku 1875 sa takmer nad celú Európu vzniesol oblak popola.
Aj v okolí tejto sopky v tomto roku zaznamenali silnejšiu aktivitu zemetrasení a čo je hlavné, aj deformáciu pôdy. Tá sa zdvihla o 30 cm, čo naznačuje, že pod povrchom je veľký tlak.