Na Kréte namerali neuveriteľnú rannú teplotu +37 °C. Ako je to možné?
Teplota o piatej ráno na západe gréckeho ostrova Kréty dosiahla v nedeľu hodnoty typické pre Perzský záliv.
Teplota o piatej ráno na západe gréckeho ostrova Kréty dosiahla v nedeľu hodnoty typické pre Perzský záliv. Ide o neobvyklé hodnoty nielen pre Grécko, ale aj pre celý európsky kontinent, a to nielen v jarných mesiacoch.
Podľa údajov z Národného observatória v Aténach bola 25. mája vo Falasarne na západe Kréty o 5 hodine ráno nameraná neuveriteľná teplota +37,4 °C. Ako to je možné?
Keď teplota ani po zotmení neklesne pod +20 °C, hovoria meteorológovia o tzv. tropické noci. Na krétskych meteorologických staniciach však boli teploty počas celej noci výrazne nad touto hranicou.
Teploty porovnateľné s Ománom
Vysoké teploty boli v nočných hodinách zaznamenané aj na ďalších staniciach ostrova, pričom štrnásť staníc prekonalo hranicu +35 °C. Napríklad stanica v obci Malia, ktorá leží na opačnej strane ostrova ako Falasarna, namerala iba o 0,1 ° C nižšiu hodnotu.
Takéto hodnoty sú veľmi výnimočné nielen pre Grécko, ale aj pre celý európsky kontinent a to aj počas najteplejších dní roka. Nameraná ranná teplota sa blíži gréckemu letnému rekordu +38,0 °C, ktorý bol zaznamenaný v Paleochore v júni 2007.
Ide o hodnoty porovnateľné s teplotami zaznamenanými pri úsvite v oblastiach ako Omán alebo Spojené arabské emiráty. Zaujímavosťou je aj to, že teplota bola v nedeľu noci a nad ránom oveľa vyššia ako potom počas dňa, keď klesla na hodnoty „len“ okolo +25 °C.
Teplotu ovplyvnil tento známy fenomén
Nočný teplotný výkyv bol spôsobený kombináciou niekoľkých faktorov – prílivom veľmi teplej a suchej vzduchovej hmoty zo severnej Afriky a fénovým efektom.
Teplý a suchý fénový vietor vzniká za podmienky, keď prúdenie musí prekonať vysoký horský masív. Pri nútenom výstupe sa vzduch až do úplného nasýtenia vodnými parami ochladzuje o 1 °C na každých 100 výškových metrov. Vo chvíli, keď v určitej hladine dôjde k tvorbe oblačnosti, sa tento nasýtený vzduch ochladzuje už iba o 0,6 ° C na 100 metrov. Dôvodom je fakt, že vlhký vzduch uvoľňuje do atmosféry malé množstvo tepla a tým sa spätne mierne zahrieva.
Zatiaľ čo na náveternej strane horské prekážky môže výdatne pršať, v závetrí hrebeňa sa tento vzduch vysuší a začne klesať do údolia. Kde panujú úplne iné podmienky než na opačnej strane. Čím je pôvodný vzduch vlhší, tým väčší rozdiel teplôt medzi náveternou a záveternou stranou nastane.
