Obrovské množstvo ľudí na Madagaskare je na pokraji hladu. Vôbec prvý krát však boli klimatické zmeny identifikované ako hlavná príčina hladomoru.
Historicky bol hladomor vyvolávaný kombináciou faktorov. Spomenúť môžeme napr. škodcov, prírodné katastrofy, ľudské konflikty či politickú korupciu.
Napriek tomu OSN a ďalšie humanitárne organizácie uvádzajú, že toto je prvý hladomor, ktorý vzniká výlučne kvôli účinkom emisie skleníkových plynov.
Katastrofu najviac pociťuje oblasť zvaná Grand Sud. Tá sa nachádza na juhu ostrova. S hladom tam má problémy cca 1,14 miliónov ľudí.
Organizácie upozorňujú, že číslo ľudí trpiacich hladomorom bude ešte stúpať. Madagaskar pritom v súčasnej dobe nezažíva žiadne z prírodných alebo ľuďmi vytvorených podmienok, ktoré sú typicky spojené s hladomorom.
To vedie vedúcich predstaviteľov k zodpovednosti za súčasnú situáciu za zmenu klímy. „Nie je to kvôli vojne alebo konfliktu, je to kvôli klimatickým zmenám,“ vysvetľuje David Beasley, výkonný riaditeľ Svetového potravinového programu OSN (WFP).
Drought after drought after drought.
— UN Humanitarian (@UNOCHA) July 26, 2021
Southern Madagascar is the only place in the world with famine-like conditions that are NOT driven by conflict, but the #ClimateEmergency.
pic.twitter.com/kFsEZIefXR
Rovnako aj Issa Sanogo, koordinátor rezidentov OSN na Madagaskare, uviedol, že „takto vyzerajú skutočné dôsledky zmeny klímy pričom ľudia tu neurobili nič, aby si to zaslúžili“.
Smutné na celej skutočnosti je to, že krajina sa podieľa na globálnych emisiách skleníkových plynov menej ako 0,01 percentami. Ako Sanogo zdôrazňuje, „(tieto) komunity (denne) trpia katastrofálnymi následkami krízy, ktorú oni sami nevytvorili.“