Na oblohe dominuje jasná hviezda, ale skutočná hviezda to nie je

Január ponúka fascinujúce úkazy na oblohe, medzi ktorými dominuje aj jasný objekt vysoko nad obzorom.

Aj keď pripomína hviezdu svojou intenzitou a farbou, v skutočnosti ide o planétu – najväčšiu v našej slnečnej sústave, ktorá je teraz pre pozorovateľov obzvlášť výrazná. 

Planéta, ktorá pripomína hviezdu

Po západe slnka v týchto dňoch smerom na východ až severovýchod svieti na oblohe mimoriadne jasný objekt.

Je ním Jupiter, obrovský plynný obor, ktorý svojim odrazom slnečného svetla prekonáva jas mnohých hviezd viditeľných voľným okom.

Jupiter je aktuálne v opozícii, teda v polohe, v ktorej sa Zem nachádza presne medzi touto planétou a Slnkom. Vrchol opozície dosiahne práve zajtra, 10. januára.

V tejto konfigurácii zostáva Jupiter viditeľný počas celej noci, vychádza pri západe slnka a zapadá pri úsvite, pričom sa javí jasnejší a väčší ako zvyčajne.

Pozorovanie Jupitera je zážitok

Hoci k najbližšiemu priblíženiu k Jupiteru dochádza len niekoľko hodín pred opozíciou, rozdiel je pre pozorovateľa nepostrehnuteľný. 

Dôležité je, že január ponúka takmer ideálne pozorovacie podmienky – dlhé noci, planétu vysoko na oblohe a atmosférické detaily jasne viditeľné amatérskymi prístrojmi.

Dokonca aj jednoduchý ďalekohľad umožňuje vidieť Jupiter ako malý disk, zatiaľ čo stredne veľký teleskop odhaľuje jeho veľkolepý vzhľad –  tmavé pásy, svetlé oblasti, víry a neustále sa meniace atmosférické štruktúry.

Planéta sa otočí okolo svojej osi za menej ako 10 hodín, čo je najrýchlejšia rotácia v slnečnej sústave spôsobujúca viditeľné vydutie na jej rovníku.

Skutočnými pozorovacími klenotmi sú však štyri galileovské mesiace: Io, Europa, Ganymedes a Kallisto.

Viditeľné aj s veľmi skromnými prístrojmi sa javia ako malé svetelné body, ktoré menia svoju polohu z hodiny na hodinu a sú zapojené do gravitačného tanca okolo planéty. Zvyčajne sa pozorujú najmenej dva alebo tri súčasne, zoradené ako perly na šnúrke.