Pred 47 rokmi 22. februára 1977 sa odohrala na našej atómovej elektrárni A-1 v Jaslovských Bohuniciach vážna jadrová havária. Táto nehoda sa zaradila medzi najzávažnejšie v histórii jadrovej energetiky Slovenska a dodnes rezonuje v spoločenskej diskusii.
Elektráreň Jaslovské Bohunice A-1 bola spustená v roku 1972 a bola vybavená reaktorom typu KS-150, ktorý patrí do prvej generácie vodou chladených a vodou moderovaných reaktorov. Tento typ reaktora bol rozšírený v krajinách bývalého východného bloku, ale v porovnaní so západnými technológiami trpel niekoľkými konštrukčnými a bezpečnostnými nedostatkami.
Nehoda, ku ktorej došlo 22. februára 1977, bola spôsobená kombináciou technického zlyhania a ľudského faktora. Konkrétne sa jednalo o nesprávnu manipuláciu s palivovým článkom počas rutinnej výmeny paliva.
K havárii došlo počas zavážania čerstvého paliva do reaktora za jeho prevádzky. Poškodený palivový článok bol nevhodne manipulovaný a následne vložený do aktívnej zóny reaktora, čo viedlo k jeho poškodeniu a úniku rádioaktívnych látok do chladiaceho systému a neskôr aj do okolia. Do ovzdušia uniklo značné množstvo rádioaktívnych látok, najmä jódu-131 a cézia-137.
Následky nehody boli vážne. V dôsledku havárie sa priotrávila upratovačka komplexu Štefánia Fančovičová, a zahynuli pracovníci: vývozníci rádioaktívneho odpadu Izidor Ferech a Libor Benda.
Významná časť elektrárne bola kontaminovaná, čo si vyžiadalo rozsiahle a nákladné dekontaminačné práce. V okolí elektrárne došlo k rozsiahlej kontaminácii životného prostredia, ktorá si vyžiadala evakuáciu obyvateľov z najbližších obcí. Celkovo bolo evakuovaných približne 15 000 ľudí.
Havária v Jaslovských Bohuniciach A-1 mala aj negatívny dopad na zdravie ľudí. V dôsledku úniku rádioaktívnych látok sa zvýšil výskyt rakoviny a ďalších chorôb u obyvateľov v okolí elektrárne. Presný počet obetí havárie nie je známy, odhaduje sa však, že mohlo ísť o stovky až tisíce ľudí.
Komunistický režim v Československu sa snažil haváriu utajiť a zľahčovať jej následky. Informácie o havárii sa dostali na verejnosť až po páde komunizmu v roku 1989.
Nehoda výrazne ovplyvnila verejnú a politickú diskusiu o jadrovej energetike na Slovensku a v širšom regióne. Zvýšila sa pozornosť venovaná bezpečnostným aspektom prevádzky jadrových zariadení, čo viedlo k prísnejším reguláciám a bezpečnostným štandardom.
Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice A-1 bola uzavretá a nachádzala sa v procese odstavenia. Po nehode v roku 1977 a ďalších incidentoch bola prevádzka tohto bloku definitívne zastavená. Odvtedy prebiehali rôzne fázy odstavovania, ktoré zahŕňajú dekontamináciu, demontáž zariadení a odstraňovanie rádioaktívneho odpadu.
Napriek ukončeniu prevádzky bloku A-1, areál Jaslovských Bohuníc pokračuje v prevádzke ďalších jadrových reaktorov, ktoré sú súčasťou elektrárne. Tieto novšie bloky prešli rozsiahlymi modernizačnými a bezpečnostnými vylepšeniami, aby spĺňali súčasné medzinárodné bezpečnostné štandardy.