Na Slovensku pretrváva sucho, extrémna situácia je najmä na juhu a východe krajiny

Informácie o aktuálnom stave sucha spracoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý zverejnil najnovší monitoring platný k 20. júlu 2025. Ten ukazuje, že zrážky v uplynulom týždni boli síce miestami intenzívne, ale nerovnomerne rozložené, čo má za následok veľké regionálne rozdiely v úhrnoch.

Najviac zrážok spadlo v okolí Košíc, v oblasti Malých Karpát a Malej Fatry, kde dosiahli 50 až 70 milimetrov. O niečo menej, teda 30 až 50 milimetrov, zaznamenali na Spiši, Šariši, Above či Zemplíne. Naopak, v niektorých oblastiach, ako je Podunajská nížina, Tekov či časť Hontu a Gemera, napršalo len do 5 milimetrov.

Týždenná suma výparu, ktorá značne ovplyvňuje stav sucha, bola najvyššia na Podunajsku – až 35 mm. Najnižšiu hodnotu zaznamenali meteorológovia na Kysuciach a Hornom Zemplíne, kde výpar dosiahol 22 mm. V porovnaní s klimatickým normálom z obdobia 1991 až 2020 sa výpar pohyboval od 83 % (Dolný Zemplín) po 124 % (Zamagurie), čo poukazuje na pretrvávajúci tlak vysokých teplôt a slnečného počasia na bilanciu vlahy.

Z hľadiska meteorologického sucha prevažujú na väčšine Slovenska normálne až mierne suché podmienky. Výraznejšie problémy však SHMÚ eviduje na viacerých lokalitách. Veľmi sucho je na Gemeri, Horehroní, Spiši, Šariši, ale aj v Above, Tekove a Honte. Ešte horšia situácia je lokálne v okolí Zlatých Moraviec, kde už ide o extrémne sucho. Naopak, mierne vlhké podmienky sa vyskytujú len ojedinele – medzi Dunajskou Stredou a Šaľou.

Situácia so suchom je miestami extrémna

Pri hodnotení podľa indexu SPI, ktorý zohľadňuje dlhodobejší vývoj zrážok, je situácia podobná. Veľmi suché podmienky sa lokálne nachádzajú na Spiši, Horehroní, v Novohrade a Above. Mierne až veľmi vlhko je len na obmedzených miestach Podunajskej nížiny. Deficit zrážok za posledných 90 dní presahuje -150 mm v oblasti Tatier a Horehronia. Miernejší, ale stále výrazný nedostatok zrážok (medzi -100 a -150 mm) evidujú meteorológovia na Gemeri, Honte a v Bielych Karpatoch. Nadbytok zrážok, ktorý predstavuje 25 až 50 mm, sa vyskytol len lokálne na Orave.

Trvanie sucha dosahuje v niektorých oblastiach alarmujúce hodnoty. Na Považí, Gemeri a pri Myjave trvá sucho nepretržite už 80 až 100 dní. Tieto údaje podčiarkujú závažnosť aktuálnej situácie, najmä z pohľadu vplyvu na poľnohospodárstvo a vodný režim v krajine.

Krátkodobá vyhliadka do 27. júla 2025 neprináša výrazné zlepšenie. V pondelok večer prešiel cez Slovensko studený front, ktorý priniesol zrážky a mierne ochladenie, najmä v západnej časti krajiny. Vo štvrtok by mal prísť ďalší front so zrážkami, no podľa SHMÚ sa očakáva len mierne zlepšenie situácie. Veľmi suché podmienky budú aj naďalej pretrvávať na Horehroní, Spiši a Šariši.

Ako je na tom pôdne sucho?

Z pohľadu pôdneho sucha je situácia ešte závažnejšia, najmä v hlbších vrstvách pôdy. V povrchovej vrstve (0 až 40 cm) je zásoba vody nižšia ako 10 % v oblasti Tekova, Hontu a Štiavnických vrchov. Nasýtenie pod 50 % sa vyskytuje v južnej časti západného a stredného Slovenska, ako aj na Hornom Zemplíne. Hlbšia vrstva (40 až 100 cm) je na tom ešte horšie – nasýtenie pod 10 % dominuje celej Podunajskej nížine, Považiu, Záhoriu, Ponitriu a časti južného stredného a východného Slovenska.

V celom pôdnom profile (0 až 100 cm) je nasýtenie pod hranicou 10 % na Tekove, Honte, Pohroní a v Štiavnických vrchoch. Viac ako 85 % územia Slovenska vykazuje nasýtenie nižšie ako 50 %, čo predstavuje veľmi nepriaznivý stav najmä pre vegetáciu a poľnohospodársku produkciu.

Intenzita pôdneho sucha, porovnávaná s dlhodobým priemerom z rokov 1961 až 2015, dosahuje úroveň výrazného až extrémneho sucha najmä v Banskobystrickom kraji. Najhoršia situácia je na Horehroní, Pohroní, Tekove, ale stále pretrváva aj na Orave a Zemplíne. Povrchová vrstva je už o niečo priaznivejšia, pričom sucho je len začínajúce až mierne a len na vybraných lokalitách. V hlbších vrstvách však pretrváva extrémne sucho takmer na celom území, s výnimkou juhozápadu Slovenska a dolného Zemplína.

Deficit pôdnej vlahy je na väčšine územia vyšší ako -20 mm. Najvyššie hodnoty deficitu, až -80 mm, sa nachádzajú na Horehroní a Orave. Normálne podmienky panujú len na 13 % územia Slovenska. Nadbytok pôdnej vlahy, ktorý dosahuje +20 až +40 mm, je len ojedinelý – najmä na Záhorí, Dolnom Zemplíne a v Malých Karpatoch.

Sucho tak naďalej zostáva jedným z najvážnejších environmentálnych problémov tohto leta. Hoci prechodné zrážkové epizódy prinášajú krátkodobé zmiernenie, celkový stav vlahy v pôde a zrážkový deficit ostávajú alarmujúce. Pokiaľ sa v nasledujúcich týždňoch nevyskytnú výraznejšie a trvalejšie dažde, môžeme očakávať ďalšie zhoršovanie situácie.