Na Slovensku sa prehlbuje sucho. Kde je situácia najhoršia?

V období od nedele 8. marca do nedele 15. marca ráno sa sucho prehĺbilo najmä v severnej polovici Slovenska a na krajnom východe, informuje o tom portál intersucho.sk. Podľa aktuálnych údajov sa intenzita sucha v celom pôdnom profile pohybuje na úrovni výrazného až extrémneho sucha, pričom extrémne sucho už zasahuje približne 1 % územia. Sucho rôznej intenzity je pritom prítomné na takmer polovici Slovenska, čo naznačuje, že ide o plošne významný problém, ktorý môže mať dopady na poľnohospodárstvo aj vodné hospodárstvo.

Najkritickejšia situácia je v severných oblastiach stredného a východného Slovenska, kde sa v povrchovej vrstve pôdy vyskytuje výrazné až extrémne sucho. Tieto oblasti sú dlhodobo citlivé na nedostatok zrážok, a aktuálny vývoj situáciu ešte zhoršuje. Lokálne sa extrémne sucho vyskytuje aj v oblasti Starej Ľubovne, kde je nedostatok pôdnej vlahy najvýraznejší aj v hlbších vrstvách pôdy.

Zaujímavosťou je, že výrazné sucho sa ojedinele objavuje aj na západnom Slovensku, hoci tu nie je situácia tak dramatická ako na severe a východe. V hlbšej vrstve pôdy sa však mierne až výrazné sucho rozšírilo najmä v severnej polovici územia, čo naznačuje, že nedostatok vlahy nie je len krátkodobý jav viazaný na povrch, ale zasahuje aj hlbšie pôdne horizonty.

Vývoj sucha výrazne ovplyvnilo aj počasie v uplynulom týždni. Zrážky sa vyskytli najmä vo štvrtok, pričom v ostatných dňoch sa objavovali len lokálne prehánky. Najviac zrážok spadlo na Orave, Považí, v Turci a na Poľane, kde úhrny dosiahli približne 5 až 10 mm. Na väčšine územia Banskobystrického, Žilinského a Trenčianskeho kraja však spadlo menej ako 5 mm zrážok, čo je z hľadiska doplnenia pôdnej vlahy nedostatočné. Ešte horšia situácia panovala na juhozápade a juhovýchode Slovenska. Na veľkej časti Záhorskej nížiny, Podunajskej nížiny, ale aj na väčšine Zemplína sa zrážky prakticky nevyskytli. Práve absencia zrážok v kombinácii s vyššími teplotami spôsobila, že pôda na týchto územiach rýchlo vysychala.

Stav sucha ovplyvnili aj výkyvy teplôt

Teploty vzduchu počas sledovaného obdobia vykazovali výrazné výkyvy. Najvyššie teploty dosahovali približne +20 °C, a to vo štvrtok v Žiarskej kotline a v nedeľu na Hornej Nitre. Naopak, najnižšia teplota bola zaznamenaná v pondelok 9. marca ráno, keď na Zamagurí a v Slovenskom raji klesla až na -7 °C. Takéto výrazné teplotné rozdiely majú negatívny vplyv na pôdnu vlhkosť, keďže teplejšie dni podporujú výpar vody z pôdy.

Práve výpar zohral v uplynulom týždni kľúčovú úlohu. Týždenná suma výparu sa pohybovala od 11 mm v oblastiach ako Čadca a Oravská Lesná až po 22 mm v Mochovciach. V porovnaní s dlhodobým normálom z rokov 1991 až 2020 bol výpar výrazne nadpriemerný, dosahoval od 131 % v Rimavskej Sobote až po 215 % v Mochovciach. To znamená, že z pôdy sa odparilo výrazne viac vody, než je v tomto období bežné, čo prispelo k prehlbovaniu sucha.

Deficit pôdnej vlahy dosahuje na viacerých miestach alarmujúce hodnoty. Najvyšší deficit, na úrovni -40 až -60 mm, sa vyskytuje lokálne na západnom a juhozápadnom Slovensku. Na východe Slovenska sú hodnoty o niečo nižšie, no stále významné, a to v intervale -20 až -40 mm. Na veľkej časti územia Slovenska prevažuje deficit do -20 mm, čo znamená, že pôda má nedostatok vody prakticky plošne.

Napriek tomu existujú aj oblasti, kde je situácia priaznivejšia. Normálne podmienky sa vyskytujú približne na desatine územia Slovenska. Nadbytok pôdnej vlahy, na úrovni +20 až +40 mm, bol zaznamenaný v okolí Lučenca a Rimavskej Soboty, v Košickej kotline a na Spiši. Ide však skôr o lokálne výnimky, ktoré celkový obraz sucha výrazne nemenia.

Začiatok jari prináša nepriaznivú bilanciu pôdnej vlahy

Zásoba vody v pôde a relatívne nasýtenie poukazujú na to, že pôda nie je dostatočne zásobená vodou. V povrchovej vrstve do hĺbky 40 cm sa na väčšine územia pohybuje nasýtenie v intervale 50 až 70 %. Najnižšie hodnoty, len 30 až 40 %, sú zaznamenané na Záhorí, kde je pôda výrazne suchšia.

V hlbšej vrstve pôdy, teda v hĺbke 40 až 100 cm, je situácia o niečo lepšia, no aj tu sa objavujú problematické oblasti. Najnižšie nasýtenie, na úrovni 20 až 30 %, sa vyskytuje lokálne na juhozápade Slovenska, najmä v okolí Bratislavy, Pezinka a na Záhorí. V celom pôdnom profile, teda do hĺbky 100 cm, je najnižšie nasýtenie v intervale 30 až 50 % práve v týchto oblastiach.

Na zvyšku územia Slovenska je síce nasýtenie pôdy vyššie ako 50 %, no ani tieto hodnoty nemožno považovať za ideálne, najmä ak vezmeme do úvahy pokračujúci deficit zrážok a nadpriemerný výpar. Ak sa situácia v najbližších dňoch nezlepší a neprídu výraznejšie zrážky, možno očakávať ďalšie prehlbovanie sucha.

Aktuálny vývoj tak naznačuje, že Slovensko vstupuje do jarného obdobia s nepriaznivou bilanciou pôdnej vlahy. To môže mať negatívny dopad na začiatok vegetačnej sezóny, najmä pre poľnohospodárov, ktorí už teraz sledujú nedostatok vlahy v pôde. Situácia si preto bude vyžadovať pozorné sledovanie aj v nasledujúcich týždňoch.