Počas soboty sa v našej oblasti vyskytovali silné búrky, ktoré na slovensko-české pohraničie priniesli aj výrazný veterný vír. Odborníci urobili prieskum a zistili, že spomínaný veterný vír sa zrejme dotkol zeme na Slovensku.
Cez víkend obleteli sociálne média zábery výrazného veterného víru, ku ktorému došlo na slovensko-českom pohraničí medzi Holíčom a Hodonínom. Podľa doteraz zverejnených záberov to vyzeralo na dotyk so zemou.
Aj ČHMÚ potvrdil, že v oblasti sa zrejme vyskytlo slabé tornádo, no čakalo sa až na prieskum škôd, ktorý by toto tornádo definitívne potvrdil.
Prieskum sa aj uskutočnil a má prekvapivý záver. Išlo o slabučké tornádo, prípadne trombu, pričom sa to jednoznačne nedá určiť, no čo je prekvapivejšie je, že ku dotyku veterného víru došlo na slovenskom území a nie na českom.
Terénny prieskum urobila organizácia Czech Thunderstom Research Association, ktorá o tom informovala na svojej sociálnej sieti.
CTRA uvádza, že v okolí Mŕtveho ramena Žlutnice, na slovenskej strane hranice, sa im podarilo nájsť niekoľko poškodených a spadnutých stromov. Tento nález však situáciu definitívne nevyjasnil.
Organizácia CTRA uviedla, že konečný záver nie je jednoduchý, pretože na jav sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu.
Ak by sa vychádzalo z predpokladu, že išlo o nesupercelárne tornádo, cirkulácia pri zemskom povrchu bola zjavne prítomná. Naznačujú to aj niektoré videozáznamy zachytávajúce vznik kondenzačného lievika. Na základe týchto materiálov je vysoko pravdepodobné, že ku krátkodobému dotyku so zemským povrchom skutočne došlo. „Z našich skúseností z minulosti vieme, že preukázaný dotyk sa niekedy vyskytol len na ploche niekoľkých metrov, čo v tomto prípade predstavuje hľadanie ihly v kope sena,“ vysvetľujú odborníci.
Na druhej strane, jav sa vyskytol v ťažko prístupnej oblasti, kde nie je možné stopercentne preukázať, že nájdené škody spôsobil práve tento veterný vír. Niektoré spadnuté stromy boli zdokumentované iba pomocou dronu.
Navyše, aj keď sa stromy nachádzajú v predpokladanej trajektórii, ich poškodenie mohlo byť spôsobené aj inými faktormi, napríklad podmáčaním pôdy.
Z tohto dôvodu je konečný verdikt opatrný. Na jav sa dá pozerať ako na trombu (ktorou je fakticky tvorené každé tornádo pred dotykom so zemou) a zároveň ako na veľmi pravdepodobné tornádo, ktoré však nemožno na základe škôd stopercentne potvrdiť.
Ak by bol jav klasifikovaný ako tornádo, jeho intenzita by vzhľadom na nepreukázateľné škody nebola stanovená.