Na Slovensku udreli tisíce bleskov. Odkiaľ vieme „presné“ čísla?

Večerné búrky priniesli na Slovensko výraznú bleskovú aktivitu, ktorá sa najmä po 19:00 h začala prudko zvyšovať. Kým ešte popoludní išlo len o stovky bleskov, večer už počty rástli po tisícoch. Najnovší údaj zo siete Blitzortung k 21:20 h hovorí o 6 637 zaznamenaných bleskoch na Slovensku.

Mnohí si pri takýchto číslach kladú otázku, ako je vlastne možné zistiť, koľko bleskov udrelo. Nejde totiž o jednoduché počítanie z radaru alebo zo záznamov kamier. Blesky sa sledujú pomocou špeciálnych detekčných systémov, ktoré dokážu zachytiť ich elektromagnetický alebo optický prejav.

Práve preto sa môže stať, že rôzne zdroje uvádzajú rozdielne čísla. Pozemná sieť Blitzortung dnes na Slovensku eviduje 6 637 bleskov.

Naproti tomu údaje zo satelitu MTG LI ukazujú o niečo nižšie hodnoty. Neznamená to, že jeden systém musí byť nesprávny. Každý totiž používa inú metódu detekcie a každá má svoje silné aj slabé stránky.

Rozdiel je aj v tom, čo presne daný systém zachytí. Niektoré detektory lepšie vidia blesky medzi oblakmi a zemou, iné dokážu dobre zachytiť aj blesky vo vnútri oblakov. Pri silných búrkach s hustou oblačnosťou sa tak výsledné čísla môžu prirodzene líšiť.

Ako funguje sieť Blitzortung?

Pozemné siete, medzi ktoré patrí aj Blitzortung, fungujú na princípe zachytávania rádiových signálov, ktoré vznikajú pri bleskoch. Blesk je veľmi silný elektrický výboj a pri jeho vzniku sa šíria elektromagnetické vlny. Tie dokážu zachytiť pozemné stanice rozmiestnené v rôznych krajinách.

Blitzortung využíva metódu označovanú ako time-of-arrival, teda porovnávanie času príchodu signálu. Jednotlivé stanice zachytia rádiový signál blesku vo veľmi presnom čase, ktorý je synchronizovaný pomocou GPS. Keď rovnaký výboj zachytí viacero staníc, systém vie z rozdielov v časoch vypočítať približnú polohu blesku.

Na presnejšie určenie polohy je potrebné, aby signál zachytilo viacero staníc. Čím viac staníc blesk zaznamená, tým lepšie sa dá určiť jeho poloha. V ideálnych podmienkach môže byť presnosť veľmi vysoká, hoci v praxi závisí od hustoty siete, kvality signálu a samotného typu blesku.

Výhodou pozemných sietí je, že rádiové vlny dokážu prechádzať aj cez oblačnosť. To znamená, že systém môže zachytiť aj blesky, ktoré sú ukryté hlbšie v búrkovom oblaku a opticky ich zo satelitu alebo zo zeme nemusíme vôbec vidieť. Práve preto môže Blitzortung pri intenzívnych búrkach ukazovať vyššie čísla.

Na Slovensku a v okolí je sieť detekčných staníc pomerne hustá, čo pomáha pri zachytávaní bleskovej aktivity. Preto dnešný údaj 6 637 bleskov k 21:20 h dobre vystihuje, že večerné búrky sú elektricky veľmi aktívne.

Prečo satelit ukazuje menej bleskov?

Druhým spôsobom sledovania búrok je satelitná detekcia. Satelit Meteosat Third Generation s prístrojom Lightning Imager, teda MTG LI, nesleduje rádiové signály, ale optické záblesky vznikajúce pri bleskoch. Z geostacionárnej dráhy sleduje obrovskú oblasť a dokáže mapovať bleskovú aktivitu v reálnom čase.

Satelitný systém má veľkú výhodu v tom, že pokrýva rozsiahle územie bez potreby hustej siete pozemných staníc. Dokáže sledovať búrky nad pevninou, morom aj v oblastiach, kde pozemné detektory nie sú také husté. Je preto veľmi užitočný pri sledovaní veľkých búrkových systémov.

Jeho limitom však je, že pracuje s optickým signálom. Ak sa blesk odohrá hlbšie v hustej oblačnosti a jeho svetelný prejav neprenikne dostatočne cez vrchné vrstvy oblaku, satelit ho nemusí zachytiť. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo môže MTG LI ukazovať nižšie počty bleskov než pozemná sieť.

Keď teda pri búrkach uvádzame počty bleskov, vždy ide o údaj z konkrétneho detekčného systému. Čísla sú veľmi užitočné na sledovanie vývoja búrok, ich intenzity a pohybu, no netreba ich chápať ako absolútne dokonalé počítadlo každého jedného výboja v atmosfére.