Na Ukrajine nastal rozsiahly blackout v čase, keď „Beštia z východu“ zrazila teploty pod −10 °C

Podľa denníka Ekonomyčna pravda došlo k masívnemu výpadku elektrickej energie v dôsledku systémového zlyhania prenosovej sústavy. Prúd nefunguje vo veľkej časti krajiny a príčina poruchy sa v prvých hodinách len postupne objasňovala. Informácie potvrdili zdroje z energetického sektora aj z ukrajinskej vlády.

Minister energetiky Denys Šmyhal uviedol, že problém vznikol po prerušení vedenia medzi Rumunskom a Moldavskom a zároveň medzi západnou a strednou časťou Ukrajiny. Tento výpadok spustil tzv. kaskádový efekt, pri ktorom sa automaticky odpojili ďalšie časti siete. Ochranné systémy rozvodní sa aktivovali, aby zabránili ešte väčšiemu poškodeniu infraštruktúry.

Následky boli okamžité a rozsiahle. Podľa Šmyhala došlo dokonca k odpojeniu blokov jadrových elektrární, čo len podčiarkuje vážnosť situácie. Na obnovení dodávok pracujú technici spoločnosti Ukrenerho, no stabilizácia siete si vyžaduje čas. Výpadky elektriny sa dotkli prakticky celej krajiny.

Najkritickejšia situácia nastala v Kyjeve, kde sa pre nedostatok elektriny zastavilo metro. Obyvatelia hlavného mesta zostali nielen bez prúdu, ale miestami aj bez vody a tepla. Rovnaké problémy hlásil aj Charkov, kde bola prerušená prevádzka podzemnej dopravy. Komplikácie nastali aj na železnici, hoci tam sa podarilo premávku čiastočne obnoviť, no s výraznými meškaniami.

Viaceré regióny bez prúdu. Výpadok sa dotkol aj susedného Moldavska

Núdzové odstávky boli vyhlásené v Kyjevskej, Charkovskej, Žytomyrskej, Dnepropetrovskej a Odeskej oblasti. Podľa úradov by sa dodávky elektriny mali postupne obnovovať v priebehu niekoľkých hodín, no situácia zostáva napätá, najmä vzhľadom na extrémne počasie.

Výpadok sa neobmedzil len na Ukrajinu. V dôsledku problémov v prenosovej sústave bol zasiahnutý aj energetický systém Moldavska. Bez elektriny zostala veľká časť Kišiňova, ako aj mestá Taraclia, Cahul a Anenii Noi. Na moldavsko-ukrajinskej hranici museli úrady dočasne zastaviť automobilovú dopravu, keďže zlyhali centrálne databázy colnej správy.

Situáciu ešte viac komplikuje bezpečnostný kontext. Ukrajinská energetická infraštruktúra je už niekoľko mesiacov terčom ruských útokov. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že Ukrajina je pripravená zdržať sa útokov na energetické ciele, pokiaľ rovnaký krok urobí aj Moskva.

Americký prezident Donald Trump dokonca uviedol, že Rusko prisľúbilo do začiatku februára neútočiť na Kyjev. Napriek tomu predseda ruskej Dumy Vjačeslav Volodin vyzval na ďalšie útoky, práve v období, keď majú teploty dramaticky klesnúť.

„Beštia z východu“ zrazila teploty hlboko pod bod mrazu

Práve extrémne počasie je ďalším vážnym faktorom celej krízy. Do východnej Európy opäť preniká tzv. beštia z východu – výrazná masa arktického vzduchu, ktorá sa formuje nad Sibírou a následne postupuje smerom na západ. Ide o jav, ktorý sa v posledných rokoch objavuje opakovane a prináša mimoriadne nízke teploty.

Podľa meteorológov sa polárny vír opäť narušil, čo umožnilo prúdenie extrémne studeného vzduchu nad Rusko, Ukrajinu a časť strednej Európy. Tento suchý kontinentálny vzduch sa veľmi rýchlo ochladzuje, pričom už spôsobuje výrazné mrazy. Najviac zasiahnutá bude východná Európa, kde sa očakávajú nočné teploty až okolo −30 °C.

Denné maximá pritom v mnohých oblastiach neprekročia −10 °C, miestami dokonca zostanú okolo −20 °C. Výrazné ochladenie zasiahne aj Poľsko, Pobaltie, Balkán a okrajovo aj Slovensko. Najchladnejšie má byť na severovýchode a východe krajiny, kde sa očakávajú celodenné mrazy.

Spojenie rozsiahleho blackoutu a extrémneho mrazu tak vytvára na Ukrajine mimoriadne nebezpečnú situáciu. Výpadky kúrenia, vody a elektriny v kombinácii s teplotami hlboko pod bodom mrazu predstavujú vážne riziko pre obyvateľstvo. Najbližšie dni tak budú rozhodujúce nielen z pohľadu energetikov, ale aj z hľadiska ďalšieho vývoja počasia v celej strednej a východnej Európe.