Na ulici mrzli ľudia aj zvieratá. Táto zima bola na Slovensku najhoršia
Tohtoročná zima začala na našom území veľmi teplým počasím, ktoré prináša nadpriemerne vysoké teploty a tie by mali pokračovať až do Vianoc.
Tohtoročná zima začala na našom území veľmi teplým počasím, ktoré prináša nadpriemerne vysoké teploty a tie by mali pokračovať až do Vianoc. Mierne však začala aj vôbec najsilnejšia zima v našej histórii, no od začiatku januára to prišlo.
Ako zimu storočia označujú meteorológovia zimné počasie v roku 1929, ktoré nezasiahlo len Slovensko, ale prakticky celú Európu. Mnohé veľké toky zamrzli a na Slovensku sme zaznamenali vôbec najnižšiu teplotu v histórii meraní.
11. februára 1929 poklesla teplota v obci Vígľaš-Pstruša na -41,0 °C. Tomuto rekordu však predchádzalo mrazivé a zasnežené počasie, ktoré si vyžiadalo niekoľko ľudských obetí.
Ľudia mrzli na ulici
Zima v roku 1929 zostala v pamäti ako jedna z najkrutejších, aké kedy stredná Európa zažila. Mráz pretrvával celé týždne a prenikal až do kostí. Ľudia sa pred ním nemali kam skryť a aj jednoduché presuny vonku sa menili na boj o prežitie.
Hovorilo sa, že keď človek vošiel z ulice do domu, nesmel sa hneď postaviť ku kachliam. Teplo by mu mohlo poškodiť už omrznutú kožu a prišiel by o uši. Preto ľudia stáli v predsieni aj pol hodiny, kým sa odvážili priblížiť k ohňu.
V tom čase vraj na klinike profesora Krybicha zaznamenali dvadsaťpäť prípadov omrznutých uší. Dobové noviny Národní politika písali, že omrzliny sa mohli objaviť už po pätnástich minútach vonku.
Ticho a čakanie na oteplenie
Ulice miest stíchli. Kaviarne, ktoré inak praskali vo švíkoch, zívali prázdnotou.
Ľudia sedeli natlačení pri peciach, zatiaľ čo vonku zamŕzalo všetko, čo malo v sebe vodu.
12. februára 1929 zamrzla v Prahe Vltava od brehu k brehu aj Dunaj v Bratislave. V Bulharsku stuhlo aj Čierne more a pri slovinskom Záhrebe rieka Sáva. Všetko sa spomalilo. Železnice prestali fungovať, vodovodné potrubia pukali a mestá riešili nedostatok pitnej vody. Zásoby dreva sa stenčili o tri štvrtiny.
Zvieratá mali menšiu šancu na prežitie ako ľudia. Zajace a srny hynuli v stovkách. V chlievoch bolo tak chladno, že dobytok trpel od bolesti. Dokonca aj vtáky padali z oblohy, zmrznuté ešte počas letu.
Keďže kúrenia nebolo nikdy dosť, ľudia si pomáhali, ako vedeli. Na vidieku sa pálil starý nábytok. V noci zamŕzala voda vo vedrách.
Zamestnanci elektrární pracovali v podmienkach, ktoré si dnes ťažko predstaviť. Vodičom električiek dávali na konečných staniciach horúci čaj a masť proti omrzlinám, aby vládali pokračovať.
Tragédií však nebolo málo ani v interiéroch. Tam, kde sa ľudia snažili rýchlo zohriať, dochádzalo k otravám plynmi od nedokonalého spaľovania.
Zima k nám vtiahla chladný vzduch
Za touto neobyčajnou zimou stála tlaková výš, ktorá sa usadila nad Európou od Škandinávie až po južné Francúzsko.
Zablokovala prúdenie vzduchu z Atlantiku, ktorý zvyčajne bráni arktickému chladu preniknúť tak hlboko do vnútrozemia. Mrzlo takmer bez prestávky od januára.
Obloha bola neustále zatiahnutá a miestami napadlo vyše dvoch metrov snehu. V lesoch siahal až ku korunám stromov a roztopil sa až v apríli.
