Výskum ukázal, že na Venuši môže dochádzať k sopečným erupciám

Zuzana Macháčová

Na Venuši, našej sesterskej planéte, sa môžu vyskytovať erupcie a lávové prúdy. V štúdii vedci zistili, že sopky na Venuši môžu dať o sebe vedieť až niekoľkokrát ročne.

Venuša, hoci je veľkosťou a hmotnosťou podobná Zemi, sa od našej planéty líši tým, že nemá tektonické dosky. Na našej planéte je pritom práve ich pohyb hnacím motorom vulkanickej činnosti.

Nový výskum na túto tému bol uverejnený v najnovšom čísle vedeckého časopisu Science. Autor, profesor Robert Herrick, uviedol, že v priebehu 8 mesiacov v roku 1991 jeden z kráterov obrovskej sopky na Venuši zmenil svoj tvar a výrazne sa zväčšil.

Na Zemi sú takéto zmeny tiež možné, ale jednoznačne súvisia so sopečnou činnosťou. Hoci k nej dochádza erupciou alebo pohybom magmy pod kráterom.

Sonda Magellan

Herrick dospel záverom po preskúmaní snímok, ktoré pred rokmi urobila vesmírna sonda Magellan. Trvalo príliš dlho, kým vedci porovnali digitálne snímky, aby sa našli nové lávové prúdy.

Herrick dodal: „V skutočnosti až v poslednom desaťročí boli k dispozícii údaje z Magellanu v plnom rozlíšení a dali sa ľahko analyzovať." Herrickove analýzy sa zamerali na oblasť, kde sa nachádzajú dve najväčšie sopky na Venuši, a to Ozza a Maat Mons.

Objem týchto sopiek je porovnateľný s najväčšími pozemskými sopkami. Avšak majú menší sklon, takže sú rozptýlenejšie.

Maat Mons

Herrick sa osobitne venoval sopke Maat Mons, ktorá má rozšírený výduch, čo naznačuje sopečnú činnosť. Podľa jeho slov vyzerala sopka na fotografii z polovice februára 1991 inak ako v októbri 1991. Výskumník si všimol výraznú zmenu prieduchu na severnej strane štítovej sopky, ktorá je súčasťou Maat Mons.

Kráter sopky sa z kruhového útvaru, ktorý mal plochu približne 2,5 km² zväčšil na nepravidelný tvar s rozlohou necelé 4 km². V priebehu niekoľkých mesiacov sa steny diery skrátili a diera sa zaplnila takmer po okraj.

Maat Mons, 3D perspektívny pohľad, zdroj: NASA/JPL
Maat Mons, 3D perspektívny pohľad, zdroj: NASA/JPL

Výskum naznačuje, že v priebehu 8 mesiacov sa v diere stihlo vytvoriť lávové jazero. Avšak nie je známe, či jeho obsah bol tekutý alebo už vychladnutý a stuhnutý.

Ciele budúcich misií

Herrick dodal, že povrch Venuše je relatívne mladý z geologického hľadiska, najmä v porovnaní so všetkými ostatnými skalnatými objektmi okrem Zeme a Jupiterovho mesiaca Io. 

Výskum Herricka a jeho tímu klasifikuje Venušu ako jednu z mála planét v našej slnečnej sústave, ktoré sú stále vulkanicky aktívne. Na záver dodal: „Teraz môžeme povedať, že Venuša je stále vulkanicky aktívna. Môžeme očakávať, že pri nadchádzajúcich misiách na Venušu budeme pozorovať nové sopečné erupcie."

Predpoveď počasia
Viac
Dnes
Polooblačno
30 °C / 14 °C
Iľja
Zajtra
Jasno
31 °C / 12 °C
Daniel
Pondelok
Skoro jasno, búrky
34 °C / 15 °C
Magdaléna
Utorok
Búrky
29 °C / 11 °C
Oľga
Streda
Prehánky, búrky
28 °C / 12 °C
Vladimír
Štvrtok
Polooblačno
25 °C / 7 °C
Jakub
Pošlite nám svoje fotografie Podarilo sa vám zachytiť zaujímavý meteo moment? Podeľte sa oň s našimi čitateľmi. Odoslať fotografie Pošlite nám svoje fotografie Napíšte nám na Whatsappe Pridajte sa k našej komunite v aplikácii Telegram
Reklama MediaAd