Nad našimi hlavami je čoraz hustejšie a dôvodom je prudký nárast kadejakých satelitov a družíc, ktorých je už tak veľa, že riziko zrážky je čoraz pravdepodobnejšie. Riziko stúpa a podľa očakávaného vývoja to bude ešte horšie.
Posledné roky priniesli explozívny rozmach satelitných konštelácií a nízka obežná dráha Zeme sa plní rýchlejšie, než odborníci ešte nedávno predpokladali.
SpaceX už umiestnila na orbitu viac ako päťtisíc družíc Starlink a plánuje ich najmenej dvanásťtisíc s tým, že dlhodobé odhady hovoria až o štyridsiatich dvoch tisícoch.
Amazon buduje vlastný projekt Kuiper, ktorý má pozostávať z viac ako 3 230 satelitov. Do globálnej satelitnej horúčky vstúpila aj Čína s programom Guowang, zahŕňajúcim približne 3 300 družíc v prvej fáze a následne aj masívny systém G60 s ďalšími 12 000 satelitmi.
Takmer všetci operátori cielia na nízku obežnú dráhu do dvetisíc kilometrov nad Zemou, pretože umožňuje rýchlejšie prenosy dát a spoľahlivejšiu komunikáciu.
Vysokofrekvenčné satelitné siete sú pritom čoraz dôležitejšie pre internetové služby, navigáciu aj vojenské systémy. Prudký rozmach však vytvára aj nový problém, ktorý odborníkov znepokojuje čoraz viac – prehlbujúcu sa krízu vesmírneho odpadu
Európska vesmírna agentúra odhaduje, že na orbite obieha viac ako 30 000 identifikovateľných objektov väčších než desať centimetrov a pritom vyše stodvadsať miliónov menších úlomkov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou presahujúcou 27 000 km/h.
Aj malý kovový fragment má v takej rýchlosti ničivý potenciál a môže vyradiť funkčný satelit alebo spôsobiť dominový efekt ďalších zrážok.
Najviac odpadu pochádza zo starých družíc, havárií a explózií raketových stupňov. Častice pod päťsto kilometrov postupne zhoria v atmosfére, no tie vo vyšších výškach môžu obiehať stovky rokov a zvyšovať riziko kolízií s každou ďalšou vypustenou družicou.
Riešenie problému zatiaľ neexistuje v komerčne využiteľnej podobe. Projekty ClearSpace-1 či RemoveDEBRIS pracujú na technológiách, ktoré majú zachytávať a bezpečne stiahnuť z obežnej dráhy väčšie kusy odpadu, avšak stále ide len o experimentálne misie.
Aj keď sľubujú pokrok, odborníci upozorňujú, že bez širšej medzinárodnej spolupráce a prísnych pravidiel pre vypúšťanie a likvidáciu satelitov sa orbitálna situácia bude ďalej zhoršovať.
Scenár tzv. Kesslerovho syndrómu – nekontrolovaného reťazenia zrážok, ktoré by orbitu zmenili na neprekonateľné pole trosiek – už nie je vzdialenou fikciou.
Rastúci počet komerčných aj štátnych konštelácií posúva riziko bližšie k realite. Ohrozené by neboli len satelitné služby, na ktorých stojí moderná ekonomika, ale aj budúce pilotované misie a bezpečnosť astronautov
Ak ľudstvo nevyvinie účinnejší systém prevencie a čistenia, môže sa ukázať, že najväčšou hrozbou pre budúcnosť vesmírneho prieskumu nie je nedostatok technológií, ale práve vlastné odpadky, ktoré sme vypustili nad naše hlavy.