Nad Slovensko sa opäť dostal saharský prach. Prašné častice boli do ovzdušia dopravené z Afriky prúdením vzduchu z juhu. Ide už o niekoľký prípad v tomto roku, pričom v ďalších dňoch možno čakať aj krvavý dážď.
Nad naše územie sa vrátil fenomén, ktorý každoročne trápi nielen meteorológov, ale aj obyvateľov – saharský prach. Aktuálne ho zaznamenávame v ovzduší najmä nad stredným a východným Slovenskom. Jeho koncentrácie dosahujú pomerne vysoké hodnoty a znižujú kvalitu ovzdušia.
Podľa meraní sa v piatok pohybujú koncentrácie saharského prachu okolo úrovne 600 miligramov na meter kubický. Tieto hodnoty sú výrazne vyššie, ako je bežný stav.
To môže spôsobovať problémy najmä osobám s dýchacími ťažkosťami. Jemné prachové častice sa ľahko dostávajú do dolných dýchacích ciest, kde môžu vyvolávať podráždenie a zhoršenie zdravotného stavu.
Meteorológovia očakávajú, že slabšie koncentrácie prachu sa v ovzduší udržia aj počas víkendových dní. Hoci sa jeho množstvo mierne zníži, stále môže ovplyvniť kvalitu vzduchu, najmä vo vyšších nadmorských výškach. V oblastiach s horským alebo kopcovitým terénom bude viditeľnosť miestami obmedzená a obloha môže nadobudnúť žltkastý alebo oranžový nádych.
Situácia sa však zmení už v priebehu budúceho týždňa. Od štvrtka 12. júna sa očakáva príchod ďalšej vlny saharského prachu.
To by už mali byť hodnoty ešte vyššie a môžu presiahnuť hranicu 800 miligramov na meter kubický, čo predstavuje mimoriadne výrazné zaťaženie ovzdušia. Zvýšené koncentrácie prachu môžu viesť aj k zvláštnemu meteorologickému javu známemu ako krvavý dážď.
Ten vzniká vtedy, keď sa prachové častice zachytia v kvapkách dažďa a spolu s nimi padajú na zem. Výsledkom sú charakteristické hnedočervené škvrny na autách, oknách či iných povrchoch.
Krvavý dážď je síce neškodný z meteorologického hľadiska, ale môže narobiť nemalé škody najmä z hľadiska čistoty a údržby. Vodiči by preto mali počítať s častejším umývaním áut, najmä po prehánkach či búrkach.
Saharský prach je prirodzenou súčasťou atmosférickej cirkulácie, no jeho dopady sa čoraz viac prejavujú aj v našich zemepisných šírkach. Zároveň ide o ďalší dôkaz prepojenosti klimatických a meteorologických javov medzi kontinentmi.