August bol v Španielsku mimoriadne horúci. Extrémne horúčavy pomohli aj šíreniu rozsiahlych požiarov, pri ktorých do dnešného dňa zhorelo neuveriteľných 400 000 hektárov.
Šestnásťdňová vlna horúčav, ktorú Španielsko tento mesiac zažilo, bola „najintenzívnejšia v histórii“, uviedla štátna meteorologická agentúra krajiny (AEMET). V rámci nej bolo desať dní až pekelne horúcich a to konkrétne od 8. do 17. augusta.
Ide o obdobie, ktoré bolo najhorúcejšie prinajmenšom od roku 1950. Predbežné údaje o vlne horúčav od 3. do 18. augusta prekročili posledný rekord z júla 2022 a priniesli priemernú teplotu o 4,6 °C vyššiu ako pri predchádzajúcich podobných extrémnych obdobiach.
Augustová vlna horúčav zhoršila v Španielsku podmienky spôsobené požiarmi, ktoré naďalej pustošia časti severu a západu krajiny.
Podľa odhadu, ktorý v utorok zverejnil Zdravotnícky inštitút Carlosa III., bolo v Španielsku s vlnou horúčav spojených viac ako 1 100 úmrtí.
Odkedy AEMET začal viesť záznamy v roku 1975, zaznamenal v Španielsku 77 vĺn horúčav, pričom šesť z nich prekročilo priemer o 4 °C.
Vedci tvrdia, že klimatická kríza spôsobuje dlhšie, intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav na celom svete.
AEMET uviedol, že 10-dňové obdobie v rámci poslednej vlny horúčav, ktorá trvala od 8. do 17. augusta, bolo najteplejších 10 po sebe idúcich dní v Španielsku prinajmenšom od roku 1950.
Agentúra uviedla, že je „vedeckým faktom, že súčasné letá sú teplejšie ako v predchádzajúcich desaťročiach“.
Dodala: „Každé leto nebude vždy teplejšie ako to predchádzajúce, ale existuje jasný trend smerom k oveľa extrémnejším letám. Kľúčové je prispôsobiť sa zmene klímy a zmierniť ju.“
Na Slovensku sme mali leto miernejšie, to však neznamená, že klimatická kríza neexistuje. Na počasie sa treba pozerať so zreteľom nielen na seba, ale aj bližšie či vzdialenejšie okolie. Nevšedné horúčavy zasiahli dokonca aj severnú Európu, kde bolo teplejšie ako u nás.