Počasie je dnes na našom území relatívne pokojné s výnimkou niekoľkých upršaných lokalít a prechodného ochladenia, no pred niekoľkými rokmi sme zažívali najhoršiu marcovú kalamitu, ktorá si vyžiadala množstvo škôd.
Presne pred 13 rokmi, v polovici marca 2013, zasiahlo Slovensko jedno z najdramatickejších zimných zhoršení počasia v závere sezóny. Zatiaľ čo v kalendári sa už blížila jar, počasie prinieslo pravý opak.
Na naše územie od severu prenikol veľmi studený, pôvodom arktický vzduch a od 14. do 16. marca spustil veternú a snehovú kalamitu, ktorá ochromila dopravu vo viacerých regiónoch. Najväčšie škody napáchal vietor práve vo Vysokých Tatrách.
Meteorologické pozadie tejto situácie bolo veľmi výrazné. Slovensko sa v dňoch 13. až 15. marca 2013 nachádzalo pod vplyvom tlakovej níže, ktorá sa sformovala nad západným Stredomorím a následne sa cez Taliansko a Balkán presúvala nad Ukrajinu a Bielorusko.
Okolo nej k nám od severu prenikal studený arktický vzduch, ktorý v kombinácii so silným vetrom vytvoril mimoriadne nepriaznivé podmienky.
Kalamita zasiahla veľkú časť Slovenska. Silný vietor, snehové jazyky a záveje komplikovali situáciu na cestách aj železnici. Pri Poprade zostala neprejazdná diaľnica D1, kde sa po skrižovaní kamiónov a pri veľmi zlej viditeľnosti doprava musela odkláňať cez okolité obce.
V niektorých úsekoch bola viditeľnosť prakticky nulová a v postihnutých oblastiach platili najvyššie kalamitné stupne.
Najhoršia situácia však panovala vo Vysokých Tatrách. Práve tam vietor spôsobil najväčšie materiálne škody. Popadané stromy blokovali viaceré cesty, neprejazdný zostal úsek Podbanské – Vyšné Hágy a medzi Vyšnými Hágami a Štrbským Plesom nepremávala ani električka. Jediný prístup na Štrbské Pleso viedol od Tatranskej Štrby.
Silu vetra najlepšie ilustrujú škody vo Vyšných Hágoch. Vietor tam v areáli Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie strhol celú plechovú strechu z jedného z objektov.
Padajúca strecha poškodila zaparkované autá a vietor zároveň vyvrátil aj viacero stromov v areáli. Práve táto lokalita bola podľa dobových správ miestom s najväčšími škodami v Tatrách.
Marcová kalamita z roku 2013 tak zostáva jednou z najvýraznejších ukážok toho, aké prudké vie počasie v našej oblasti byť aj tesne pred nástupom jari. V priebehu niekoľkých hodín sa zdanlivo pokojné marcové dni zmenili na nebezpečný návrat zimy, ktorý paralyzoval dopravu a v Tatrách zanechal citeľné škody.
Hoci najväčšou veternou katastrofou v novodobých dejinách Slovenska zostáva tatranská víchrica z novembra 2004, aj marcová kalamita z polovice marca 2013 patrí medzi udalosti, na ktoré sa nezabúda.