Najsmrteľnejšie obdobie v histórii Zeme bolo aj najsmradľavejšie
Nová štúdia ukazuje, že drobné mikróby, ktoré vypúšťajú toxický plyn pomohli spôsobiť a dokonca predĺžiť najväčšie masové vymieranie v histórii Zeme.
Nová štúdia ukazuje, že drobné mikróby, ktoré vypúšťajú toxický plyn pomohli spôsobiť a dokonca predĺžiť najväčšie masové vymieranie v histórii Zeme.
Vo všeobecnosti sa vedci už predtým domnievali, že sibírske sopky, ktoré chrlili skleníkové plyny, viedli k hromadnému vyhynutiu asi pred 250 miliónmi rokov, na konci permu. Plyny spôsobili extrémne otepľovanie, ktoré následne viedlo k vyhynutiu 80 % všetkých morských ako aj mnohých suchozemských druhov živočíchov.
Doteraz vedci nevedeli presne vysvetliť, ako teplo spôsobilo tieto úmrtia. Nová štúdia vedená UC Riverside v Nature Geoscience ukazuje, že teplo urýchlilo metabolizmus mikróbov a vytvorilo smrteľné podmienky.
Po tom, čo mikróby spotrebovali kyslík v oceáne na dýchanie, začali "dýchať" síran a produkovali sírovodík. Plyn, ktorého zápach je podobný pokazeným vajciam a je pre živočíchy jedovatý.
Keď oceánske fotosyntetizátory - mikróby a rastliny, ktoré tvoria základ potravinového reťazca - hnili, ostatné mikróby rýchlo spotrebovali kyslík a nechali ho len málo pre väčšie organizmy. V neprítomnosti kyslíka mikróby spotrebovali síran a potom vylúčili toxický, páchnuci sírovodík, čím sa vytvoril ešte extrémnejší stav nazývaný euxínia.
Tieto podmienky boli udržiavané uvoľňovaním živín počas rozkladu, čím sa podporovala produkcia väčšieho množstva organického materiálu, ktorý pomáhal udržiavať tento páchnuci, toxický cyklus.
Podľa najnovšieho výskumu sa napokon celý oceán stal euxinický. Tento proces začal v najhlbších častiach vodného stĺpca a postupne sa rozširoval až po tie najvyššie.
Tento stav sa však onedlho môže znova zopakovať. Keďže kvôli klimatickým zmenách budeme čeliť znižovaniu obsahu kyslíka. Už teraz nájdeme na svete oblasti s euxínskými vodami.
Euxínske vody možno nájsť na miestach, ako je 16 míľ dlhý Dominguezský kanál v oblasti Los Angeles, do ktorého požiar v sklade v septembri 2021 uvoľnil etanol. Etanol zabil vegetáciu v kanáli, ktorá sa rozpadla a pohltila mikróby. Tie potom produkovali sírovodík v toxických hladinách. Tisíce ľudí v dýchacom dosahu páchnucej rieky hlásili zvracanie, hnačku, závraty, nespavosť, bolesti hlavy, kýchanie a ďalšie príznaky.
Minulosť môže tak byť veľkým učiteľom toho, čo sa môže s planétou stať, ak k nej nebudeme konečne pristupovať s rešpektom a chrániť si svoj zatiaľ jediný domov.
