Najväčšie jazero na svete sa stráca pred očami. Hladina klesla na historické minimum

Ako informoval portál Times of Central Asia, hladina vody v Kaspickom mori aktuálne klesla na úroveň len 29 metrov pod hladinou svetového oceánu, čo predstavuje historické minimum. Najkritickejšia situácia je na severných pobrežiach pri Rusku a Kazachstane, kde úbytok vody prebieha najrýchlejšie. Tento vývoj predstavuje vážne ohrozenie pre celý ekosystém oblasti.

Proces vysychania Kaspického mora síce začal už v 90. rokoch minulého storočia, ale dramaticky sa zrýchlil po roku 2020. Len za posledné štyri roky klesla hladina vody takmer o 80 centimetrov. Hlavnou príčinou je podľa odborníkov znížený prítok rieky Volgy, ktorá zabezpečuje až 80 % vody pritekajúcej do mora.

Okrem toho zohráva významnú úlohu aj klimatická zmena. Najmä zvyšujúce sa teploty, ktoré urýchľujú odparovanie vody.

Vedci pripomínajú, že klimatické zmeny úzko súvisia s rastúcimi emisiami skleníkových plynov. Vplyv ľudskej činnosti je však ešte širší. Z rieky Volgy, ale aj ďalších prítokov, sa vo veľkej miere odčerpáva voda na poľnohospodárske, priemyselné a komunálne účely, čím sa prítok do jazera ďalej znižuje. Následky tejto činnosti sa už dajú pozorovať nielen v ekologickej, ale aj v sociálno-ekonomickej rovine.

Kaspické more sa stráca pred očami

V Kazachstane spôsobil veľký ohlas dokumentárny záber zverejnený režisérom Adajom Myrzatajom. Vo videu porovnáva zábery pobrežia z rokov 2013 a 2025. Zatiaľ čo pred dvanástimi rokmi bolo mólo obklopené vodou, dnes ho obklopujú kríky a nové budovy stoja tam, kde sa kedysi končila hladina mora. Video sa rýchlo stalo virálnym a vyvolalo diskusiu o katastrofálnych dôsledkoch úbytku vody.

Dôsledky poklesu hladiny sú devastujúce. Dochádza k strate biodiverzity a miznú prirodzené biotopy pre viaceré vzácne živočíchy, ako je kaspický tuleň (nerpa) či druhy jeseterovitých rýb. Meniace sa podmienky tiež výrazne komplikujú rybolov a lodnú dopravu. Pokles hladiny tak neohrozuje len prírodu, ale aj hospodárstvo a stabilitu regiónu.

Zároveň narastá riziko medzinárodných konfliktov o prístup k stále obmedzenejším vodným zdrojom. Kaspické more obmýva päť krajín – Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Irán a Azerbajdžan – a každá z nich má iný postoj k využívaniu a ochrane tejto vodnej plochy. Odborníci sa zhodujú, že bez regionálnej spolupráce a dlhodobej stratégie hospodárenia s vodou sa situácia bude len zhoršovať.

Kaspické more je bezodtokové slané jazero s dĺžkou pobrežia približne 6 600 kilometrov. Vlieva sa doň viac ako 130 riek, najväčšími sú Volga a Ural. Vzhľadom na jeho ekologický a ekonomický význam je súčasný vývoj znepokojujúci nielen pre prímorské krajiny, ale aj pre celý svet sledujúci dopady globálneho otepľovania.

Experti vyzývajú na urýchlené prijatie konkrétnych opatrení. Hoci zvrátiť proces vysychania môže byť náročné, spomalenie tohto vývoja je stále možné. Kľúčové bude zníženie emisií, obmedzenie nadmerného čerpania vody a ochrana riek pritekajúcich do jazera. Kaspické more tak stojí na križovatke – buď sa stane symbolom klimatického kolapsu, alebo príkladom spoločnej snahy o záchranu ohrozeného prírodného dedičstva.