Hladina Kaspického mora, ktoré je vlastne jazero, klesá drasticky rýchlym tempom. Podľa vedcov môže do roku 2100 hladina vody v tejto nádrži klesnúť až o 30 metrov. Dokonca sa skloňuje aj slovo zánik.
Kaspické more je najväčšie jazero na našej planéte. Jeho spletité pobrežie sa tiahne v dĺžke viac ako 6 400 kilometrov. Prístup k nádrži má päť krajín: Kazachstan, Irán, Azerbajdžan, Rusko a Turkménsko. Jazero obývajú jesetery, ktorých ikry si pre svoju chuť cenia po celom svete. Táto nádrž je dôležitým ekonomickým bodom kvôli veľkým ložiskám ropy, ktoré sa nachádzajú na jej dne.
Kaspické more tiež ovplyvňuje klímu tohto suchého regiónu a poskytuje zrážky v Strednej Ázii. Bohužiaľ, plocha nádrže sa od polovice 90-tych rokov zmenšuje. Vedci zistili, že miera jej zmenšovania sa od roku 2005 výrazne zrýchlila, uvádza CNN.
Priehrady, nadmerná ťažba surovín, znečistenie a čoraz viac aj klimatická kríza spôsobená človekom, majú na jazero neblahý vplyv. Niektorí odborníci sa obávajú, že Kaspické more je v bode, odkiaľ niet návratu. Rýchlosť, akou sa plocha jazera zmenšuje, je veľmi rýchla.
Ľudia sa nemusia pozerať ďaleko, aby videli, čo môže priniesť budúcnosť. Neďaleké Aralské jazero, ktoré sa rozprestiera na hranici medzi Kazachstanom a Uzbekistanom, bolo kedysi jedným z najväčších svetových jazier, no takmer zmizlo, zdevastované kombináciou ľudskej činnosti a zhoršujúcej sa klimatickej krízy.
Ako píše CNN, po mnoho tisícročí má Kaspické more svoje dobré a zlé obdobia, ktoré súviseli s priemernou globálnou teplotou a rozsahom ľadovej pokrývky. Ale za posledných niekoľko desaťročí sa rýchlosť zmenšovania jeho povrchovej plochy výrazne zrýchlila. „Rusko postavilo 40 priehrad a 18 ďalších je vo výstavbe, čo znižuje prietok vody tečúcej do Kaspického mora,“ povedal pre CNN Vali Kaleji, odborník na štúdium strednej Ázie a Kaukazu z univerzity v Teheráne.
Hladina vody v Kaspickom mori klesá, na čo má podľa vedcov vplyv najmä meniaca sa klíma. „Voda v Kaspickom mori klesá od polovice 90. rokov 20. storočia Tempo poklesu vodnej hladiny sa od roku 2005 výrazne zrýchlilo,“ povedal v rozhovore pre CNN Matthias Prange, vedec z Brémskej univerzity v Nemecku. Dodal, že podľa jeho prepočtov hladina vody v nádrži do konca storočia klesne asi o 8-18 metrov. „Bude to závisieť od toho, ako rýchlo svet zníži znečistenie ovzdušia z fosílnych palív,“ dodal.
Ďalšia štúdia naznačuje, že hladina vody by mohla do roku 2100 klesnúť až o 30 metrov. „Aj pri optimistickejších scenároch globálneho otepľovania sa predpokladá, že plytšia, severná časť Kaspického mora, najmä pri Kazachstane, úplne zmizne,“ povedala Joy Singarayerová, profesorka paleoklimatológie na University of Reading a spoluautorka štúdie.
Kaspické more sa nachádza v regióne, ktorý zažil veľa politickej nestability a je rozdelený medzi päť krajín, z ktorých každá zažije svoj úpadok iným spôsobom. „Žiadna krajina za to nemôže, ale ak nepodniknú spoločné kroky, môže sa katastrofa v Aralskom mori zopakovať,“ povedal Kaleji. „Neexistuje žiadna záruka, že sa Kaspické more vráti do svojho prirodzeného stavu. Možno sa už nikdy nezotaví,“ dodal.