Namerali takmer +50 °C. Smrteľná vlna horúčav zasiahla niekoľko krajín
Extrémne horúčavy na prelome marca a apríla v krajinách západnej Afriky mohli zabiť tisíce ľudí, odhaduje organizácia World Weather Attribution, ktorá sa zaoberá výskumom počasia a klímy.
Extrémne horúčavy na prelome marca a apríla v krajinách západnej Afriky mohli zabiť tisíce ľudí, odhaduje organizácia World Weather Attribution, ktorá sa zaoberá výskumom počasia a klímy. Podľa jej analýzy by vlna vysokých teplôt nedosiahla taký rozsah, keby nebolo otepľovania klímy.
Koncom marca a začiatkom apríla zasiahli extrémne horúčavy mnohé krajiny západnej Afriky. Najvyššia teplota +48,5°C bola zaznamenaná v Mali, no extrémne vysoké teploty panovali v celom regióne Sahel vrátane Senegalu, Guiney, Burkiny Faso, Nigeru, Nigérie a Čadu.
Podľa odhadov organizácie World Weather Attribution, ktorá zverejnila správu o tejto vlne horúčav, došlo v dôsledku toho k stovkám, možno až tisíckam úmrtí. Ako sme už spomínali v období od 1. do 4. apríla, zaznamenala nemocnica v Bamaku, hlavnom meste Mali, prudký nárast počtu hospitalizácií aj úmrtí.
Za štyri dni bolo takmer toľko úmrtí ako za mesiac
Počas týchto štyroch dní bolo zaznamenaných 102 úmrtí, za celý apríl minulého roka to bolo 130. „Aj keď neboli poskytnuté žiadne štatistiky o príčinách smrti, približne polovica zosnulých bola staršia ako 60 rokov a podľa poskytnutých informácií, horúčava pravdepodobne viedla k mnohým týmto úmrtiam,“ uvádza sa v správe.
Ako neskôr doplnili, 5. apríla po týždennej bohoslužbe pochovali na jednom z cintorínov v meste až 44 tiel. Organizácia v správe zároveň zdôraznila, že skutočný počet úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami vzduchu je často známy až po niekoľkých mesiacoch.
Aj 96-ročná žena je jednou z veľkého počtu pacientov, ktorí boli prijatí začiatkom mesiaca do nemocnice v hlavnom meste Nigeru Niamey. „Keď sme prišli, lekári nám povedali, že moja matka je dehydrovaná,“ opísala stav svojej matky dcéra tejto 96-ročnej ženy. Dodala, že jej matka strávila v nemocnici 10 dní.
„Takýchto prípadov zaznamenávame čoraz viac. Do nemocnice je prijímaných stále viac starších ľudí, ktorým hrozí dehydratácia,“ povedal lekár Djibo Mahamane Django.
Dôvodom je globálne otepľovanie
Vedci z WWA po vykonaní analýzy pomocou klimatických modelov dospeli k záveru, že za výskyt vlny horúčav takéhoto rozsahu v danom regióne sú zodpovedné klimatické zmeny spôsobené človekom.
Ako píšu v správe, aj v súčasnej klíme, keď sa priemerná teplota na Zemi zvýšila o 1,2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, sú takéto extrémne horúčavy v Mali a Burkine Faso zriedkavé. Vlna horúčav takej intenzity a dĺžky na prelome marca a apríla v tej časti sveta by podľa vedcov „nebola možná, nebyť súčasného globálneho otepľovania“.
Výskum ukázal, že ak by sa priemerná teplota na Zemi nezvýšila na súčasnú úroveň, 5-dňová vlna horúčav vo väčšine častí Sahelu by bola o 1,4 °C chladnejšia a v Mali a Burkine Faso o 1,5 °C.
