Námorníci narazili na nový ostrov. Doteraz ho nikto neobjavil

Objav sa podaril počas výskumnej plavby v oblasti Weddellovho mora, ktoré patrí medzi najchladnejšie a najdrsnejšie oblasti planéty. Vedci z renomovaného nemeckého inštitútu Alfreda Wegenera sa tu venujú dlhodobému výskumu ľadových šelfov, oceánskych prúdov a zmien spôsobených klimatickou krízou. Ich ľadoborec Polarstern sa vydal na severozápadnú časť Weddellovho mora už 8. februára, pričom cieľom expedície bolo mapovať odtok vody a ľadu z Larsenovho ľadového šelfu, ktorý v posledných rokoch výrazne ustupuje.

Výskum v tejto oblasti nie je jednoduchý. Weddellovo more je známe extrémnymi poveternostnými podmienkami, silným vetrom a hustým ľadom, ktorý dokáže zablokovať aj najvýkonnejšie plavidlá. Počas jednej z etáp plavby sa vedci dostali do nepriaznivého počasia, ktoré ich prinútilo zmeniť trasu a vyhľadať úkryt v závetrí ostrova Joinville. Práve počas tejto zmeny smeru prišlo k nečakanému objavu, ktorý vedcov okamžite zaujal.

Na navigačných mapách sa v tejto oblasti nachádzalo označenie upozorňujúce na možné nebezpečenstvo pre lodnú dopravu. Presná povaha tohto rizika však nebola známa a vedci si neboli istí, čo presne majú očakávať. Simon Dreutter, odborník na mapovanie podmorského reliéfu z Inštitútu Alfreda Wegenera, si všimol podozrivý objekt, ktorý na prvý pohľad pripomínal znečistený ľadovec. Jeho farba a štruktúra však boli nezvyčajné, čo podnietilo vedcov k bližšiemu preskúmaniu.

Keď sa výskumné plavidlo priblížilo k objektu, vedci si uvedomili, že nejde o ľadovec, ale o pevný skalnatý útvar. Dreutter následne rozhodol o zmene kurzu a loď sa vydala priamo k tomuto objektu. S každým ďalším priblížením bolo jasnejšie, že nejde o dočasnú formáciu z ľadu, ale o skutočný ostrov, ktorý bol doposiaľ neznámy a nikdy oficiálne nezaznamenaný.

Nový ostrov nie je veľký, ale má veľký význam

Vedci následne začali s podrobným prieskumom nového ostrova. Pomocou sonarov, dronov a ďalších meracích prístrojov zmapovali nielen samotný ostrov, ale aj morské dno v jeho okolí. Zaujímavé bolo, že aj vo vzdialenosti približne 150 metrov od ostrova bolo morské dno stále minimálne 50 metrov pod hladinou mora. To naznačuje, že ostrov vystupuje z pomerne hlbokého dna, čo je pre vedcov dôležitý údaj pri určovaní jeho geologického pôvodu.

Samotný ostrov nie je veľký, no jeho objav má značný význam. Podľa meraní má približne 130 metrov na dĺžku a asi 50 metrov na šírku. Jeho najvyšší bod vystupuje približne 16 metrov nad hladinu mora. Hoci ide o pomerne malý ostrov, jeho existencia môže predstavovať vážne riziko pre navigáciu lodí v tejto oblasti, najmä ak je zle zaznamenaný alebo nesprávne umiestnený v mapách.

Zaujímavosťou je, že satelitné snímky nedokážu tento ostrov spoľahlivo rozlíšiť od okolitých ľadovcov. V oblasti sa nachádza množstvo plávajúceho ľadu a menších ľadových útvarov, ktoré sa neustále pohybujú. Ostrov tak mohol dlhé roky zostať nepovšimnutý práve preto, že z vesmíru vyzeral podobne ako bežný ľadovec. Navyše sa ukázalo, že hoci bol ostrov zaznamenaný v niektorých starších námorných mapách, jeho poloha bola uvedená približne o 1,82 kilometra inde, než kde sa skutočne nachádza.

Po potvrdení existencie ostrova nasledovalo jeho oboplávanie zo všetkých strán. Tento krok bol nevyhnutný na získanie presných údajov o jeho tvare, veľkosti a okolí. Vedci využili moderné technológie vrátane bezpilotných lietadiel, ktoré umožnili detailné snímkovanie ostrova z výšky. Súčasťou výskumu bolo aj presné mapovanie morského dna v jeho blízkosti, čo pomôže lepšie pochopiť geologickú históriu tejto časti Antarktídy.

Ďalším krokom bude pomenovanie ostrova

Tento proces nie je len symbolický, ale má aj praktický význam. Po pridelení oficiálneho názvu bude ostrov zaradený do medzinárodných navigačných máp a databáz. To umožní lodiam bezpečnejší pohyb v tejto oblasti a zníži riziko nehôd spôsobených nepresnými údajmi. Presné mapovanie takýchto objektov je kľúčové najmä v oblastiach, kde sa podmienky rýchlo menia v dôsledku topenia ľadu a klimatických zmien.

Objav nového ostrova zároveň poukazuje na to, že aj v 21. storočí existujú na Zemi miesta, ktoré nie sú dokonale preskúmané. Antarktída patrí medzi najmenej prebádané oblasti planéty a vedci tu pravidelne objavujú nové geografické alebo geologické útvary. Zmeny klímy pritom spôsobujú ustupovanie ľadovcov a odhaľovanie nových častí pevniny, ktoré boli dovtedy skryté pod hrubou vrstvou ľadu.

Nie je to pritom prvý podobný objav, na ktorom sa podieľali vedci z tejto expedície. Už v roku 2014 sa jednému z odborníkov na palube, Borisovi Dorschelovi-Herrovi, spolu s jeho tímom podarilo objaviť dva podmorské vrchy – jeden v južnej časti Atlantického oceánu a druhý práve vo Weddellovom mori. V oboch prípadoch následne zabezpečili, aby boli tieto objekty presne zaznamenané v navigačných mapách, čím prispeli k zvýšeniu bezpečnosti lodnej dopravy.

Objav nového ostrova je významný aj z pohľadu výskumu klimatických zmien. Weddellovo more je jednou z oblastí, kde sa pozorujú výrazné zmeny v správaní ľadových šelfov a oceánskych prúdov. Ustupovanie ľadu môže odhaľovať nové časti pevniny alebo meniť podmienky na morskom dne. Každý nový údaj o reliéfe a geológii tejto oblasti pomáha vedcom lepšie pochopiť procesy, ktoré ovplyvňujú globálnu klímu.

Hoci sa môže zdať, že ide o malý ostrov v odľahlej časti sveta, jeho objav má širší význam. Presné mapovanie takýchto objektov pomáha nielen vedcom, ale aj lodnej doprave a medzinárodným organizáciám, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou na mori. V budúcnosti sa tak nové údaje premietnu do aktualizovaných máp, ktoré budú využívať výskumné aj komerčné plavidlá.

Príbeh nového ostrova ukazuje, že aj dnes dokáže príroda prekvapiť a odhaliť nové tajomstvá. V čase, keď sa mnohé oblasti sveta zdajú byť dokonale zmapované, Antarktída stále zostáva miestom, kde sa objavy môžu stať prakticky kedykoľvek. Výskum v tejto oblasti preto pokračuje a vedci očakávajú, že podobné objavy budú pribúdať aj v nasledujúcich rokoch, najmä v dôsledku pokračujúceho ústupu ľadu a zlepšujúcich sa technológií na mapovanie morského dna.