NASA vypočítala, kedy sa Zem stane neobývateľnou a skončí všetok život na planéte

Podľa štúdie uskutočnenej NASA v spolupráci s výskumníkmi z Univerzity Tóho v Japonsku život na planéte celkom určite zanikne a vedci aj vedia, kedy sa to približne stane.

Tento vedecký predpoklad nie je založený na žiadnej prírodnej alebo vesmírnej katastrofe ako napríklad, že nás zasiahne obrovský meteorit alebo nás napríklad zničí umelá inteligencia. Podľa vedcov tam prirodzene smerujeme a ide o pomalý, progresívny a nevyhnutný jav spojený s normálnym vývojom Slnka − jav, ktorý vedci nazývajú „veľký atmosférický prechod“.

Naše Slnko, ako starne, je stále teplejšie. Toto postupné otepľovanie bude mať podľa NASA dominový efekt na klimatické a atmosférické podmienky Zeme.

Naše Slnko bude teplejšie a dôjde kyslík

Zvýšenie slnečnej teploty postupne zvýši odparovanie z oceánov, zmení uhlíkové cykly a spôsobí pokles koncentrácie oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére. Tento pokles, dnes v ľudskom meradle nepostrehnuteľný, bude mať priamy vplyv na fotosyntézu – mechanizmus, ktorým rastliny premieňajú CO₂ na kyslík.

V jednom bode sa však produkcia kyslíka zrúti a kyslík sa na Zemi už nebude produkovať. To bude znamenať začiatok nevratnej transformácie: postupná strata kyslíka znemožní dýchanie väčšine foriem života, vrátane ľudí.

Podľa prognóz vedcov prestane byť Zem pre väčšinu živých bytostí obývateľná zhruba za 1,1 miliardy rokov. Tento termín, nech už je akokoľvek vzdialený, je súčasťou jasného vedeckého vzorca.

Od tohto okamihu už planéta nebude schopná podporovať formy života, ktoré vyžadujú kyslík. Jediným druhom, ktorý pravdepodobne prežije, budú anaeróbne mikroorganizmy, schopné žiť bez kyslíka v extrémnych podmienkach.

Zároveň zmiznutie ozónu – ktorý je tiež závislý od kyslíka – otvorí cestu smrtiacemu UV žiareniu Slnka. Tieto lúče, teraz filtrované hornou atmosférou, sa stanú faktorom urýchleného vymierania. Krajina sa potom premení na horiacu púšť, neschopnú ochrániť to, čo na jej povrchu zostáva.

Miliarda rokov sa môže zdať ako upokojujúci časový rámec. Táto štúdia však má rozsah, ktorý presahuje obyčajnú astronomickú predpoveď. Pripomína nám to, že obývateľnosť planéty je krehkou rovnováhou a že súčasná ľudská činnosť môže urýchliť jej narušenie.

Niektorí vedci sa domnievajú, že ak budú emisie skleníkových plynov naďalej rásť súčasným tempom, niektoré oblasti Zeme by sa mohli do konca 21. storočia stať pre ľudí neobývateľnými v dôsledku extrémnej horúčavy alebo stúpajúcej hladiny morí.

Pochopenie, že život na Zemi je dočasný, a to aj za tých najlepších podmienok, sa môže zdať skľučujúca. Je to však aj výzva k tomu, aby sme  si život na našej planéte viac vážili tu a teraz, pretože nie je to samozrejmosť.