Nasledujúce noci budú mrazivé, ale jasné. Čo vďaka tomu budeme vidieť na nočnej oblohe?

Mesiac sa nachádza krátko po nove, ktorý nastal v nedeľu 18. januára o 20:52 SEČ. Prvá štvrť nastane až v pondelok 26. januára ráno, čo znamená, že obloha bude počas večerov ešte niekoľko dní pomerne tmavá, pripomína web astro.cz.

Už v utorok 20. januára sa však na večernej oblohe objaví ako veľmi tenký kosáčik nízko nad obzorom. Postupne bude jeho fáza pribúdať a v piatok 23. januára sa Mesiac dostane do zaujímavej polohy nad planétu Saturn, čo ponúkne pekný vizuálny úkaz najmä krátko po zotmení.

Z planét je v tomto období najvýraznejší Jupiter, ktorý sa nachádza v opozícii so Slnkom. Vďaka tomu je viditeľný počas celej noci a patrí k najjasnejším objektom na oblohe. Jeho jas dosahuje približne –2,7 magnitúdy a za dobrých podmienok je možné v menšom ďalekohľade pozorovať aj jeho štyri najväčšie mesiace. Jupiter sa nachádza vysoko nad obzorom, čo ešte viac zlepšuje pozorovacie podmienky.

Saturn je viditeľný večer nízko nad juhozápadným obzorom. Hoci už postupne zapadá skôr, stále ponúka zaujímavé pozorovanie. V piatok 17. januára nastal zaujímavý úkaz – zákryt Titanu, najväčšieho Saturnovho mesiaca, ktorý sa na čas skryl za disk planéty. Takéto javy sú zaujímavé najmä pre majiteľov menších astronomických ďalekohľadov.

Ako na tom budú ostatné planéty?

Merkúr, Venuša aj Mars sa momentálne nachádzajú v blízkosti Slnka, a preto nie sú voľným okom pozorovateľné. Všetky tri planéty prešli v posledných dňoch hornou konjunkciou so Slnkom. Zaujímavosťou však je, že ich možno sledovať pomocou koronografu družice SOHO, kde sa zobrazujú ako jasné objekty v blízkosti zakrytého slnečného disku. Najmä Venuša vyniká svojím jasom, ktorý spôsobuje typické „pretiekanie“ svetla do okolitých pixelov.

Urán sa nachádza večer vysoko nad juhovýchodným obzorom, približne päť stupňov pod Plejádami. Za veľmi dobrých podmienok a mimo svetelného znečistenia je možné ho zazrieť aj voľným okom, hoci väčšina pozorovateľov využije aspoň menší ďalekohľad. Neptún sa nachádza v blízkosti Saturnu, približne tri stupne vľavo, no na jeho pozorovanie je už potrebná presná mapka a optika.

Pozornosť si pýtajú aj kométy

Veľkým lákadlom pre pozorovateľov je v týchto dňoch aj kométa 24P/Schaumasse. S jasnosťou okolo 9. až 10. magnitúdy je dostupná aj menším ďalekohľadom. Ide o pomerne rozľahlý a difúzny objekt, ktorý si vyžaduje tmavú oblohu a široké zorné pole. Fotograficky je však veľmi vďačná, najmä v oblastiach bohatých na galaxie.

Pozornosť astronómov zároveň priťahuje aj kométa C/2025 R3 (PanSTARRS), ktorá by mala byť výraznejšia na jar. Očakáva sa, že by mohla byť viditeľná aj pomocou ďalekohľadu alebo silnejšieho triedra. Okrem nej sa objavila aj tzv. „sebevražedná“ kométa z Kreutzovej rodiny, ktorá sa približuje veľmi blízko k Slnku. Zatiaľ však ide o objekt s neistým vývojom a jeho ďalší osud bude jasný až v nasledujúcich dňoch.

Aktívne je aj Slnko

Zaujímavé dianie sa odohráva aj na Slnku. Jeho aktivita v posledných dňoch vzrástla a jedna výrazná aktívna oblasť sa postupne presúva cez stred slnečného disku. Spočiatku išlo len o slabšie až stredne silné erupcie, no večer 18. januára došlo k silnej erupcii triedy X2, sprevádzanej výronom koronálnej hmoty. Časť tohto materiálu smeruje aj k Zemi, čo zvyšuje šancu na pozorovanie polárnej žiary približne o dva dni neskôr, teda aj zo severnejších oblastí Slovenska.

Najbližšie noci tak ponúknu mimoriadne zaujímavé podmienky pre pozorovanie nočnej oblohy. Mrazivé počasie síce preverí odolnosť pozorovateľov, no jasná obloha, planéty, kométy a možná polárna žiara vytvárajú ideálnu kombináciu pre všetkých, ktorí sa radi pozerajú hore k hviezdam. Stačí sa teplo obliecť, vyraziť mimo mesta a vychutnať si výnimočné zimné nebeské divadlo.