Nasledujúcich päť rokov bude najteplejších v histórii meraní. Čo za to môže?

21.05.2023 o 12:15 - Veronika Sádovská

V období 2023-2027 planéta zaznamená rekordné teploty ako priamy dôsledok kombinácie javov globálneho otepľovania a fenoménu El Niňo.

Nasledujúcich päť rokov bude najteplejších v histórii meraní. Čo za to môže?
Ilustračný obrázok, foto: Karsten Wurth

V období 2023-2027 planéta zaznamená rekordné teploty ako priamy dôsledok kombinovaných účinkov globálneho otepľovania a javu El Niňo v Tichomorí.

Akoby toho nebolo dosť, posledné tri roky boli rovnako najteplejšie. Avšak počasie v Pacifiku (a nielen tam) ovplyvňovala La Niňa (v preklade po španielsky dievča. El Niňo je v preklade chlapec.)

Čakajú nás rekordné horúčavy

Alarmistické predpovede pochádzajú od Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá počíta s tým, že na 98 % bude jeden z nasledujúcich piatich rokov jedným z najhorúcejších od konca 19. storočia.

Rovnako ako sme nedávno písali, je vyše 60%-ná šanca, že jeden z nasledujúcich rokov dosiahne hranicu +1,5 °C oteplenia od predindustirálnej éry.

Predpovede koordinované Met Office, britskou meteorologickou agentúrou, vypracovalo 18 rôznych orgánov vrátane Európskeho centra pre výskum so sídlom v Toulouse.

Biť na poplach začali po horúčavách v Španielsku

S veľkou pravdepodobnosťou by jeden z nasledujúcich 5 rokov mal byť teplejší ako predchádzajúci rekord z roku 2016. Ten vznikol tiež počas obzvlásť silnej epizódy El Niňa.

El Niňo spôsobuje oteplenie povrchových vôd v Tichom oceáne a spôsobuje aj nárast globálnej teploty. Spolu s globálnym otepľovaním môžu tak tieto dva javy rekordne zvýšiť teploty v nasledujúcich rokoch.

Na poplach začali biť už minulý mesiac počas extrémnych horúčav v Španielsku, Portugalsku, ale aj v Maroku a Alžírsku. Teplota tam dosiahla až +44,1 °C.

Teploty budú rásť, klíma sa mení

„Globálne priemerné teploty budú naďalej rásť, čím sa budeme stále viac vzďaľovať od klímy, na ktorú sme zvyknutí ," varoval Leon Hermanson, vedec Met Office, ktorý štúdiu koordinoval.

Hranica 1,5 °C, najambicióznejší cieľ stanovený medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) a Parížskou dohodou s cieľom obmedziť množstvo „zmeny klímy“, by sa však nemal dosiahnuť trvalo.

V roku 2022 bolo zvýšenie teploty odhadované na 1,15 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, t. j. priemer vypočítaný medzi rokmi 1850 a 1900, čo súvisí s klimatickým javom La Niňa, inverzným k El Niňo, ktorý zmierňoval nárast teplôt.

Očakáva sa, že nárast otepľovania, ktorý sa už pozoruje v Arktíde, bude pokračovať počas nasledujúcich piatich rokov. Teploty budú rásť trikrát rýchlejšie ako priemer za obdobie rokov 1991 - 2000.

Reklama MediaAd